Každý deň v nacistami obkľúčenom Leningrade zomieralo viac ako 700 ľudí, ktorí boli vystavení nepredstaviteľnému utrpeniu – najmä hladu a chladu. "Keď sme uvideli trávu, začali sme ju jesť ako kravy," spomína na tragédiu okupovaného Leningradu Irina Potravnovoja.
Napriek obrovským útrapám mesto na rieke Neva odolalo – prežilo peklo bombardovania a ostreľovania, hladu i mrazu, nepoddalo sa neuveriteľných 872 dní. V stredu 8. septembra uplynie od začatia blokády Leningradu 80 rokov.
Symbol ruskej moci Sankt Peterburg založil cár Peter Veľký. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo mesto premenované na Leningrad, ale v roku 1991 sa vrátilo k pôvodnému názvu.
Práve druhé najväčšie mesto Sovietskeho zväzu sa stalo od prvých dní Veľkej vlasteneckej vojny jedným zo strategických cieľov nacistov. Jeho dobytím by totiž Nemci získali kontrolu na Baltskou flotilou a zasadili tvrdý úder sovietskej zbrojnej výrobe. Preto znel Hitlerov rozkaz, ktorý chcel metropolu severu zrovnať so zemou, jednoznačne: nikto sa nesmie dostať z obkľúčenia von, nikoho nebrať do zajatia.
Útok nacistického Nemecka na Sovietsky zväz sa začal 22. júna 1941. Už o dva mesiace bol Leningrad, v ktorom vtedy žili takmer tri milióny obyvateľov, obkľúčený z troch strán. Kruh okolo mesta sa hermeticky uzavrel 8. septembra 1941.
