hnutím Taliban, ktoré v polovici augusta prevzalo moc v Afganistane. Zdôvodnila to potrebou pokračovania evakuácií ohrozených osôb a zabezpečenia dodávok humanitárnej pomoci pre Afgancov, informovala agentúra DPA.
"Čo sa týka Talibanu, faktom je, že s ním musíme hovoriť, pretože on je v súčasnosti ten, na ktorý sa treba obracať," povedala Merkelová na tlačovej konferencií v západomeneckom regióne, ktorý v júli postihli ničivé záplavy.
Takéto rozhovory by podľa nej mali zaistiť, aby sa z Afganistanu mohli dostať ľudia, ktorí pracovali pre nemecké rozvojové organizácie a po prebratí moci Talibanom sa obávajú o svoju bezpečnosť. Podľa Merkelovej je tiež potrebné vytvoriť podmienky na to, aby mohli humanitárne organizácie pokračovať v poskytovaní pomoci Afgancom v núdzi.
Dialóg s Talibanom podporuje aj Armin Laschet, kandidát konzervatívneho bloku CDU/CSU na post spolkového kancelára, ktorý by po septembrových voľbách mohol v tomto úrade nahradiť Merkelovú. Medzinárodné spoločenstvo by však podľa neho malo stanoviť jasné pravidlá, ktorými by podmienilo spoluprácu s Talibanom.
Hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag uviedol, že jeho hnutie chce nadviazať s Nemeckom oficiálne a intenzívne diplomatické styky.
Nemecká vláda po ovládnutí Afganstanu Talibanom zatvorila svoju ambasádu v Kábule. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas pred niekoľkými dňami podporil myšlienku znovuotvorenia ambasády, ak to umožní politická a bezpečnostná situácia. Zároveň zdôraznil, že takýto krok by neznamenal uznanie vlády Talibanu.
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa v piatok zhodli na tom, že takáto spolupráca by bola možná len v prípade, ak predstavitelia Talibanu zaručia, že sa Afganistan nestane základňou pre prípravu teroristických útokov v zahraničí. Nová afganská vláda by podľa ministrov mala byť inkluzívna a mala by rešpektovať práva žien a ďalšie ľudské práva. Mala by tiež umožniť prísun humanitárnej pomoci do krajiny a umožniť pokračovanie evakuácií cudzincov a ohrozených Afgancov.
