Herec Ivan Romančík (71) je súčasťou generácie hercov, ktorá sa z Martina presúvala za prácou do Bratislavy. Toto rozhodnutie neoľutoval, no mrzí ho, že jeho manželka mala oveľa menej hereckých príležitostí.
Ako strávil pandemický lockdown, kde sa najbližšie objaví a čo vo svojom živote ľutuje - aj o tom sme sa rozprávali pre Nový Čas Nedeľa.
Fotogaléria
4
fotiek v galérii
Stretli sme sa v kaviarni, ktorá je sťaby vaším druhým domovom. Prečo?
- Za mnou je fotka môjho milovaného kamaráta Hafiho (Leopold Haverl († 81), pozn. red.). Tu sme sa stretávali, sedeli sme nad textami, pripravovali sa. A tu som sa stretol aj s vynikajúcim českým režisérom, pánom Bohdanom Slámom, s ktorým som potom nakrúcal seriál Mami, kúp mi psa, a bola to nádherná robota. Veľmi sme si s ním rozumeli vo všetkých sférach.
Údajne to vraj ale bola Zuzana Kronerová, ktorá vás odporučila?
- To som len tak počul. Ale on si ma vyskúšal, zavolal si ma na stretnutie, kde boli autori, prehodili sme pár viet a povedal - jasné, Ivan.
Prečo ste prijali ponuku zahrať si v tomto seriáli?
- Ono až tak veľa tej práce nie je a zárukou bol režisér. Poznám jeho filmy, jeho poetiku, ktorá sa mi veľmi páči. Oslovilo ma, že budem pracovať s deťmi, so zvieratami, mimo interiéru. Ale azda najdôležitejší bol naozaj režisér - s Bohdanom sa dobre pracovalo, bol pripravený, vedel, čo chce, veľmi sme sa dopĺňali. A má rád tiež humor, ako ja, taký anglický, ako kedysi Julo Satinský a Milan Lasica. Poprosil ma, aby som im s deťmi herecky pomohol. Aj keď som netočil obraz, tak som sledoval, ako to robia, radil som, ak bolo treba. Je tam napríklad postava zajakávajúceho sa chlapca, ktorý to zajakávanie musel hrať. Prechádzal som si to s ním a venoval sa mu.
Spomínali ste deti a zvieratá, čo je väčšinou pre režiséra a hercov postrach, lebo sa s nimi ťažko nakrúca.
- Áno, deti a zvieratá boli postrachom napríklad u Jozefa Bednárika († 65).
Takže v tomto prípade bolo všetko bez problémov?
- Ja som okrem herectva aj pedagógom, 28 rokov som učil na konzervatóriu, takže som pracoval s deťmi vo veku 14 - 15 rokov až do dospelosti. Benjamín, ktorý hral môjho vnuka, je v seriáli vynikajúci, je to mimoriadny talent - to sme sa zhodli všetci už po prvom dni. Mal zmysel pre humor, vždy všetko hneď pochopil. Vynikajúci partner. A bolo krásne, keď za ním prišli z televízie počas nakrúcania, že ako sa mu spolupracuje s dedom Medom, a on povedal – my s pánom Romančíkom sme komici.
V seriáli ste taký vysnívaný dedo, obľúbený, milujúci. Aký ste v skutočnosti dedko?
- Taký istý. Deťom robím žarty. Teraz mám vnuka, ktorý má 5 mesiacov, s ktorým sme boli málo počas pandémie, ale snažím sa prispôsobiť tak, že sa dostanem do ich detského veku, a tak sa aj hráme. Deti ma berú ako parťáka.
Stále vyučujete na konzervatóriu?
- Teraz už nie. Vyšiel nový zákon, že každý, kto má nad 65 rokov, bez udania dôvodu sa mu končí pracovný pomer. Je to dosť divné, lebo v našej brandži naozaj nerozhoduje vek, ale skúsenosti, a hlavne prax. Je to nezmysel. Ale keď sa rozhodli, nech sa páči. Je však záujem o moje súkromné hodiny a tam si budem pánom svojej roboty.
A beriete to tak, že idete oddychovať do dôchodku, alebo vás to hnevá?
- Smutno mi je z toho. Lebo naozaj, v našom remesle vek absolútne nehrá rolu. Zoberte si Hopkins, Eastwood, Connery - čím starší, tým lepší. Týchto pánov mám česť dabovať, a teda viem, o čom hovorím. Mňa to učenie ale baví, napríklad aj s manželkou pracujeme s jednou agentúrou každé leto na hereckom kurze pre záujemcov, ktorí si to chcú vyskúšať. Ja mám dospelých, manželka Olinka má tínedžerov a ďalšia pedagogička má deti. Tam sa prihlásia ľudia, ktorí sú úplne z iných brandží, IT-čkár, baletka, závozník, právnik a takíto ľudia. Päť dní naplno s nimi pracujeme a poviem vám - človek z nich dostane dobré herecké výkony, aj tie emócie, aj vzťahy. Je to super.
