Časovku vyhral Slovák Patrik Kuril s časom 45,47 a druhý skončil Metelka so stratou necelých 18 sekúnd. Takže osem rokov po sebe je zlato v tejto disciplíne na Slovensku: „V cieli som si myslel, že vyhral Brit Peasgoog a Paťo je druhý. Až po hodne dlhej chvíli som zistil, že prvé dva miesta patria Slovensku. Už pred pretekmi som vedel, že táto netypická priam nečasovkárska dráha bude Paťovi veľmi sedieť.
Trať časovky bola skoro identická s cestným okruhom len paradoxne o niečo viac technickejšia. Na ôsmich kilometroch bolo asi 1,5 kilometra roviny. Bolo tam mnoho prudkých zákrut, stúpaní a klesaní. On má perfektne technicky zvládnuté zákruty. Čo o sebe nemôžem povedať. Vyslovene ako šité pre Paťa Kurila, ktorý je aj výborný vrchár. Je to fenomenálny jazdec a dal do toho všetko aj v príprave aj v pretekoch. Tento jeho úspech ma veľmi potešil, lebo ani on to nemal v príprave jednoduché,“ povedal Metelka pre Nový Čas.
V piatok ho čakajú ešte cestné preteky s hromadným štartom. Brúsi si vari zuby na ďalšiu, a to štvrtú medailu? „Ťažko povedať. Prosto nemám na ceste toľko natrénovaného a bez toho to nejde. Na všetko sa nedá stopercentne trénovať. A ešte tu začalo obdobie dažďov a intenzívne prší. Čiže žiadne veľké ambície, ale aj tak som s mojím výkonom tu v Tokiu veľmi spokojný. To čo som chcel dosiahnuť sa podarilo. Neviem či niekto bude mať ešte toľko medailí v našej výprave. Hlavne z dvoch úplne rôznych disciplín. Asi ako by lyžiarsky bežkár ešte si dal slalom,“ vysvetlil slovenský paracyklistický fenomén.
Z dvoch paraolympiád si odniesol šesť medailí. Je to krásny úspech. Bude ich mať vystavené len doma, alebo ich ukáže aj ostatným? „Uvažujem, že by som celú moju medailovú zbierku vystavil v jednom z tatranských hotelov, s ktorým mám mimoriadne dobrú spoluprácu. Veľmi rád sa o ne a o radosť z nich podelím aj s ostatnými. Bude treba však vymyslieť a dohodnúť ich zabezpečenie, lebo zase veľmi nerád by som o ne prišiel,“ uzavrel Metelka.
