Prichádzajú v čase, keď tam státisícom ľudí pod vládnou blokádou hrozí vyhladovanie a boje sa rozširujú do ďalších častí krajiny, informovala agentúra AP.
Ministerstvo financií USA uviedlo, že sankcionovaný bol náčelník štábu armády susednej Eritrey Filipos Woldeyohannes za to, že vedie organizáciu obvinenú z "hanebných činov", ako sú masakre, sexuálne útoky, popravy a zaberanie majetku. Vyhlásenie znova vyzýva Eritreu, aby z Tigraja trvale stiahla svojich vojakov, ktorých prítomnosť tam etiópska vláda mesiace popierala.
Deväťmesačná vojna v Tigraji si vyžiadala tisíce životov a ohromila pozorovateľov, keď sa etiópsky premiér Abiy Ahmed, nositeľ Nobelovej ceny mieru, spojil s niekdajším nepriateľom Eritreou v boji proti tigrajským jednotkám, v ktorých neboli ušetrení ani civilisti. Desiatky svedkov pre AP opísali zverstvá ako hromadné znásilňovanie, ničenie zdravotníckych stredísk, vypaľovanie úrody a nútené vysťahovanie.
USA nové sankcie prijali na základe svojho tzv. globálneho Magnitského zákona zameraného proti porušovaniu ľudských práv vo svete.
Eritrejské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii označilo obvinenia Washingtonu za neprijateľné a falošné a vyzvalo USA, aby prípad predložili nezávislému súdu. Eritrea hraničí s Tigrajom a ľudskoprávne skupiny ju označujú za jednu z najrepresívnejších krajín sveta, uvádza AP.
Spojené štáty tento rok signalizovali, že strácajú trpezlivosť s Etiópiou, druhou najľudnatejšou krajinou Afriky, keď tomuto kľúčovému spojencovi v regióne Afrického rohu pozastavili pomoc za milióny dolárov a obmedzili vydávanie víz Etiópčanom zapojeným do vojny.
Tigrajské sily medzitým znova ovládli väčšinu svojho štátu so šiestimi miliónmi obyvateľov a dostali sa aj do susedných regiónov Amhara a Afar. Etiópska vláda vyzvala na mobilizáciu všetkých bojaschopných občanov a znova odrezala Tigraj od prístupu k telefónnym, internetovým či bankovým službám.
