„Mesto si uvedomuje vážnosť klimatickej zmeny. V rámci svojich možností sa dlhodobo snaží o zmierňovanie jej dosahov,“ spomenul s tým, že v rámci rozvoja zelenej infraštruktúry a vodozádržných opatrení revitalizujú stromoradia. „Aktuálne na ulici Bratov Veselovcov alebo Štefana Moyzesa budujeme dažďové záhrady a nové aleje stromov. Tie budú napríklad vo vnútrobloku na Hrnčiarskej ulici alebo na ulici Bystrický rad,“ podotkol. „Zakladáme trvalkové záhony v zelených pásoch ulíc a sadíme stromy na biodiverzitných lúkach,“ zhrnul.
Podľa neho jednou z posledných činností bolo vytvorenie extenzívnej zelenej strechy na budove vo vlastníctve mesta. „Cieľom je revitalizovať čo najviac podobných miest, ktoré vykazujú zvýšené teploty. Mesto sa snaží tieto aktivity dopĺňať aj prechodom na zelené hospodárstvo. Zaviedli sme zber drobného elektroodpadu a batérií prostredníctvom špecializovaných kontajnerov,“ zdôraznil a doplnil, že na zber bioodpadu a kuchynského odpadu buduje samospráva na niektorých miestach polopodzemné kontajnery.
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.
