Vy sa však v súkromí profilujete dosť intelektuálne, nie cirkusantsky. Ktorá je vaša pravá tvár?
Vylučuje sa to? Alebo nie je možný prienik? Ja si myslím, že obe tváre sú autentické. Som v komerčnom projekte televízie, ale iba v jednom. Na rozdiel od všetkých ostatných mojich kolegov v Talente, ja vystupujem výlučne v šou Československo má talent. A tá moja pozícia nie je v žiadnom konflikte s mojím súkromím. Som tam vlastne v postave starnúceho principála. Snažím sa svoj svet prenášať do televízneho sveta. A ak máme možnosť vidieť niekoho, kto prináša alternatívne - alebo nazvime to vyššie umenie, to sú práve moje domény, to ovládam, tam sa profilujem. Ja som ten intelektuál v televízii, v porote zábavnej súťaže. Je to možno trochu na hrane, keďže nie som a priori televízny zabávač.
Ako vyzerala korona u vás osobne?
Ráno som vstal, išiel som behať, alebo som cvičil jogu. Potom som išiel do svojej kancelárie, kde som bol sám. Bol som tam 7-8 hodín, vrátil som sa domov, cvičil som, alebo som išiel behať, alebo na bicykel. Bicykloval som nonstop, od októbra mám nabicyklovaných 3 000 km a odbehaných 1 500 km. Športoval som, čítal som knihy, pracoval som.
A čo ste robili v rámci práce?
Pripravoval a vymýšľal nové projekty. Od októbra minulého roka tvorím a od marca tohto roka vysielam Prikázané uvoľnenie, takže keď sa začal lockdown, ja som začal tvoriť moju vlastnú šou pre internetovú telku. Vymýšľali sme, čo budeme robiť, keď budeme robiť. Hľadali sme cesty, ako eliminovať škody. Koncerty, o ktorých sme si mysleli, že ich budeme realizovať na jeseň tohto roka, sme prenášali na rok 2022. Pretože keď sa korona začala, predpokladal som, že návrat do normálu bude na jeseň tohto roka. Ale zrejme som sa o pol roka pomýlil a návrat príde až na jar budúceho roka.
Spomenuli ste Prikázané uvoľnenie, vašu vlastnú internetovú reláciu. Aké bolo začínať s ňou v úvode lockdownov a ako ju vnímate po ukončení prvej série?
Keď ma oslovili, tak chvíľku trvalo, kým sme si povedali, ako bude formát vyzerať a ako bude vyzerať tá moja postavička v ňom. A čo od toho formátu vlastne chceme. Mám voči formátu spoločenskej satiry veľký rešpekt, sám ho mám veľmi rád. Mám veľkú úctu k tomu, čo urobil Jano Gordulič predo mnou v Ťažkom týždni a vedel som, že ak chcem urobiť niečo, čo medzi ľuďmi zarezonuje, nemôže to byť formát v puristickej forme, ako s ním pracuje Jano Gordulič. Naším cieľom bolo vytvoriť niečo, čo kĺže po jeho hrane. Je tam zakomponovaný šport, ktorý je nosnou témou spoločnosti - vždy, keď sa nemáš o čom baviť, bavíš sa o športe. Rovnako by mohlo zafungovať počasie ako druhý leitmotív relácie, ale z témy „počasie“ som sa chcel vymaniť, pretože túto tému skvele istú dobu robil Ďuro Mokrý a ja nerád kráčam v topánkach niekoho iného. Takže som si išiel svojou cestou a myslím, že to zafungovalo.
