Cameron Macaulay žije v škótskom meste Glasgow. V dvoch rokoch začal rozprávať o tom, ako nedávno býval s inou rodinou. Dokázal presne opísať prostredie aj dom na škótskom ostrove Barra, kde vraj rodina Robertsonovcov žila.
Cameron si spomína na prízemný biely dom aj na fľakatého čierno-bieleho psíka, s ktorým sa aj so súrodencami často hrávali. Blízko domu pristávali lietadlá. Chlapcov otec vraj zomrel pri autonehode a jeho smrť ho veľmi zasiahla. Cameron stále opakoval, ako mu mama aj súrodenci chýbajú.
Mrazivo presný opis
Keď sa chcel vrátiť na ostrov, rodičia ho vzali k psychologičke. Podľa doktorky Karen Majors chlapec o týchto udalostiach nerozpráva ako bežné deti, ktoré si niečo predstavujú. Opisuje vraj podrobnosti, ktoré nikdy nemení. Keď rozpráva svoj príbeh, aj po rokoch hovorí vždy to isté.
Psychiater Jim Tucker z univerzity vo Virgínii sa stretol s viacerými podobnými prípadmi. Pracuje s deťmi, ktoré na svoj predchádzajúci život nezabúdajú. Pomáha im spracovať spomienky a prispôsobiť sa životu v novom tele.
Tieto deti začínajú hovoriť o svojich minulých životoch približne v dvoch až troch rokoch. V šiestich rokoch ich spomienky väčšinou postupne vymiznú.
Sestra z minulého života stále žije
O malom Cameronovi nakrútili dokumentárny film The boy who lived before. Dokonca sa im podarilo nájsť aj posledného žijúceho člena rodiny Robertsonovcov. Gillie by mala byť Cameronova sestra. V jej fotoalbume sa našli fotky zobrazujúce chlapčeka v minulom živote.
