Máte zaujímavý tip, záľubu alebo fotky, o ktoré sa s nami chcete podeliť? Neváhajte a pošlite nám ich na tip@novycas.sk alebo na WhatsApp na číslo 0918 620 001!
Ján (66) s radosťou v hlase vraví, že pre niekoho nepotrebné kúsky vlastne zachraňuje.„Mám rád pôvodné originálne a prirodzené veci. Vždy ich vyčistím, vyumývam, opracujem a odložím. Snažím sa zachovať ducha človeka, ktorý danú vec vyrobil,“ prezrádza. Celý život pracoval ako maliar, a tak sa dostal na mnohé povaly okolitých príbytkov. Doteraz si pamätá okamih, vďaka ktorému začal zbierať staré nepotrebné veci a zachraňovať ich.
„Pri práci som na povale jedného domu v Krupine našiel dreveného koníka. Vzal som si ho domov. Bol doslova primitívne vyrezaný a ani neviem prečo, doma som ho šmaril do pece a pozeral som sa, ako horí. Zrazu som si to rozmyslel a chcel som ho vytiahnuť, lenže už to nešlo. Či sa mi budete smiať alebo nie, verím tomu, že niečo z toho koníka vošlo do mňa. Odvtedy zbieram všetko a nič nevyhadzujem,“ hovorí Ján so zanietením.
Lyže pre Vlhovú
V začiatkoch si starožitnosti zháňal sám. Aj na čiernych skládkach, ktoré mala svojho času každá dedina. „Dal som si tú námahu, vybral som sa po dedinách, a keď som povedal ľuďom, že som zberateľ haraburdia, ochotne ma navigovali,“ spomína Ján. Na jeho dvore, ktorý má dušu, nájdete mnoho starožitností.
Taniere, staré stoličky, kríže, válovy, korytá, obrazy, hoblice, ale aj starý lodný kufor z Ameriky, ktorý mu priniesol kamarát. Nechýbajú ani 400-ročné dvere či drevené lyže, ktoré by rád daroval našej fenomenálnej lyžiarke Petre Vlhovej. Manželka má pre jeho záľubu pochopenie. „Nemáme ani televízor, do domu chodíme len spať. Stačí nám, že máme knižky, časopisy a jeden druhého. Prečo by nám televízie mali robiť program, keď si ho vieme urobiť my sami,“ hovorí.
Ján je so svojou záľubou spokojný. „O nás zberateľoch sa hovorí, že sme čudáci, a je to pravda, ale sme šťastní a slobodní ľudia,“ tvrdí s hrdosťou. Jediné, čo ho trochu trápi, je to, že sa z ľudí vytráca vzťah k starým a na prvý pohľad nepotrebným veciam. Naopak, radosť mu robia potomkovia. „Najviac ma teší, keď šesťročný vnuk povie: ,Starký, toto je naše kráľovstvo!‘ To je pre mňa najviac,“ zakončil dojato.
