S majetkom na chrbte
Odvážni cestovatelia sa mohli loďou dostať do ústia rieky Yukon ďaleko na severe a proti prúdu, a jej prítokom cestovať na Klondike. Druhou možnosťou bola kratšia trasa loďou po mestečko Skagway, odtiaľ bolo potrebné dostať sa na sever ďalších 700 kilometrov aljašskou divočinou do novozaloženého Dawson City. Zhruba tri štvrtiny zlatokopov boli priamo z USA, objavili sa však dobrodruhovia z mnohých krajín.
Svoje zážitky z Klondiku opísal vo svojich knihách aj slávny Jack London, ktorý tam robil ako mladý muž kapitána na lodi, o Klondike sa však zaujímal aj vynálezca Nikola Tesla, ktorý tu chcel odskúšať prenosné zariadenie na skenovanie pôdy. Zlato prilákalo i známeho ochrancu zákona Wyatta Earpa s manželkou. Namiesto ťažkého života zlatokopa si však vybral prevádzku luxusného salónu pre rýchlozbohatlíkov. Než Aljašku nadobro opustil, mal vo vrecku 80 000 dolárov. Príchod budúcich zlatokopov do Skagwaya bol len začiatkom.
Kanadské úrady, na území ktorých sa zlato objavilo, žiadali, aby prospektori, ako zlatokopov nazývali, mali so sebou zásoby minimálne na jeden rok. V divočine to znamenalo všetky potraviny, stany, kompletné vybavenie na ťažbu až po poslednú lyžičku. Podnikaví obchodníci tak zarobili na predaji rozličných užitočných i menej zmysluplných vecí potrebných v divočine. Lodná doprava či predaj lopát, člnov alebo oblečenia bol mimoriadne výnosným podnikom.
Po tom, čo sa budúci zlatokopi vybavili všetkým potrebným, išlo zvyčajne o takmer tonu zásob a vybavenia na osobu, začali s presunom. Tí majetnejší si mohli prenajať koňa alebo nosičov, ktorí pomáhali preniesť zásoby náročným horským terénom a priesmykmi, tí chudobnejší nosili svoje zásoby na etapy celé týždne. Zdatný muž s dobrými saňami to mohol zvládnuť za 90 dní v náročných zimných podmienkach, keď teploty klesali až ku -50 stupňom Celzia, ostatným to trvalo aj rok.
