Zlaté šialenstvo
Články, ktoré o nich o niekoľko dní vyšli v miestnych novinách, spustili neuveriteľnú vlnu zlatej horúčky. V Seattli dala štvrtina policajného zboru výpoveď a za jediný deň opustilo štyridsaťtisícové mesto až 3 000 obyvateľov. Mierili na sever. Išlo doslova o útek, vodiči napríklad nechávali svoje vozidlá opustené priamo na uliciach, za zlatom sa vydal dokonca aj major mesta a mnoho policajtov. Správam o dvoch tonách objaveného zlata sa proste nedalo odolať.
Nebolo to však prekvapivé. Spojené štáty na konci 19. storočia prežívali jednu z najhorších ekonomickcých depresií a možnosť zbohatnúť na prvý pohľad jednoduchým spôsobom oslovila zrejme každého, kto o zlate počul. V krajine, kde sa šíril populizmus a neexistoval žiadny sociálny systém, bola vyhliadka na zaručený zárobok príliš lákavá.
Lístky na lode smerujúce na sever boli vo chvíli vypredané a zaplnené do posledného miesta. Len málokto však tušil, ako bude cesta na Klondike vyzerať. Zo San Francisca bolo nálezisko vzdialené 4 300 km, zo Seattlu 3 000. Cestu bolo potrebné absolvovať na lodi, keďže železnica ani cesty do tejto vzdialenej oblasti zatiaľ neviedli. Na cestovanie bolo potrebné využiť tri krátke letné mesiace, kým riečne cesty znova nezamrzli.
