Zlá predtucha
Ešte viac ju však zasiahol osud jej kamaráta Michala Švihrana. „Spolu sme boli aj v prípravnom kurze, aj sme spolu bývali v slobodárke, ale poznali sme sa už zo školy. Mišo mal zlú predtuchu. Hovoril nám, že sa nedožije 30 rokov, lebo mu to predpovedala nejaká veštkyňa. Neuveríte, ale aj to nešťastné dievča z Piešťan malo predtuchu, že skoro zomrie. Obaja tušili svoj osud, obaja zomreli...“ Pani Volková je dnes v kontakte s kolegovou dcérou Simonou, ktorá bola v tom čase ešte bábätko.
Strata istoty
Nehoda sa podpísala na psychike Boženy Volkovej. „V tom čase ČSA mali viacero takýchto nehôd (napríklad pri páde lietadla ČSA 20. augusta 1975 neďaleko sýrskeho Damasku zahynulo 126 osôb) a stratila som pocit istoty. Ale len na nejaký čas. Vydala som sa a otehotnela a po rokoch na materskej som sa do ČSA vrátila a odlietala som takmer dvadsať rokov.“ Celkovo nalietala milióny kilometrov.
„Medailu za prvý nalietaný milión som dostala už po troch rokoch, čiže tých kilometrov celkovo bolo naozaj veľa.“ S tragédiou z roku 1976 a so stratou blízkych sa však nevedela zmieriť roky. Zdá sa, že ju uzavrela až nedávno. „Len pred pár dňami som sa na Zlatých pieskoch po prvýkrát od tej strašnej nehody okúpala bez stresu. Roky som sa tam ani nenamočila. Mala som však z toho zvláštny pocit,“ dodáva. Tragický príbeh tak hádam dostal v jej živote poslednú bodku.
