Za hranice Rímskej ríše
Pevnosť je výnimočná tým, že bola vysunutá pred rímske hranice, ktoré tvoril Dunaj. Ako sa presúvali légie na územie, kde sídlili kmene Kvádov, doteraz nevedeli. „Na Slovensku máme dve takéto pevnosti, Gerulatu v Rusovciach a Kastel v Iži. Momentálne sa rokuje o ich zapísaní do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO,“ povedal archeológ Ján Rajtár z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Nový objav tak objasnil spôsob, akým presúvali vojsko a zásoby na územie obývané barbarmi, ako Rímska ríša vtedy Kvádov nazývala. „Ide o most, ktorý smeroval do Barbarika. Viedol za hranice Rímskej ríše. Nevieme ešte datovať, z ktorého obdobia je, určite z 2. alebo zo 4. storočia. Hranica za Ižou bola styčnou zónou s barbarským svetom, prebiehal tu obchod, ale aj konflikty,“ uzavrela.
Kto boli Kvádi
Kvádi boli západogermánsky kmeň a spolu s Markomanmi tvorili vyšší kmeňový zväz Svébi. Predstavovali jeden z hlavných kmeňov, ktoré sa zúčastnili na markomanských vojnách (165 - 180, príp. 182 n. l.), neskôr aj na ďalších bojoch proti Rímskej ríši. V roku 375 Kvádi zaútočili na územie rímskej ríše, pretože správca Panónie dal zákerne zavraždiť ich kráľa Gabinia.
Aké ťaženia mohol most zažiť
- 166 n. l. – 180 n. l. - Markomanské vojny 165/6 n. l. – 171/172 n. l. – útok barbarských kmeňov na Rímsku ríšu – konfl ikty sa odohrávali prevažne na území ríše
- 171/172 n. l. – 174 n. l. – obrat situácie – ofenzíva rímskej armády na najsilnejšie kmene (Kvádov, Markomanov a sarmatských Jazygov)
- v roku 172 rímske vojsko prvýkrát prekročilo Dunaj a porazilo Kvádov, o rok neskôr i Markomanov
- 175 n. l. – 179/180 n. l.– po krátkom mieri opätovné boje, po smrti Marka Aurelia uzavrel jeho syn a nástupca Commodus s Germánmi mier
