Nacistický vodca Adolf Hitler, ktorý 30. apríla 1945 spáchal samovraždu, sa stal z nedoštudovaného syna štátneho úradníka obratným manipulátorom davov, ktorý rozpútal svetovú vojnu a spôsobil smrť miliónov ľudí. Jeho cestu k moci uľahčili výsledky prvej svetovej vojny, z ktorej vyšlo Nemecko materiálne i psychicky ponížené, a veľká hospodárska kríza. V politickom rebríčku začal stúpať pred 100 rokmi, 29. júla 1921, kedy sa stal predsedom Národno socialistickej robotníckej strany Nemecka (NSDAP).
V krajine zdecimovanej vojnou zvolil rodák z rakúskeho Braunau am Inn (narodený 20. apríla 1889) jednoduchú metódu: pomocou zdanlivo otcovskej starostlivosti presvedčiť občanov, aby sa vzdali svojej slobodnej vôle v prospech sociálnych výhod. Mentalitu nižších vrstiev spoznal dokonale, keď sa ešte pred prvou svetovou vojnou všelijako pretĺkal bez prostriedkov a bez rodiny (matka zomrela štyri roky po otcovi, keď bolo Hitlerovi 18 rokov). Reálne gymnázium nedokončil kvôli prihláške na Akadémii výtvarných umení, kam ho ale nezobrali, a tak sa živil ako robotník na stavbách a predával svoje kresby.
Po víťazstve revolúcie v Rusku ešte zosilnela jeho nenávisť k marxizmu a Židom a v roku 1919 vstúpil Hitler ako tridsaťročný do strany práce. Tá sa o rok neskôr premenovala na Národno socialistickú robotnícku stranu Nemecka (NSDAP) a Hitler sa stal jej predsedom. Po neúspešnom pokuse o puč v novembri 1923 bola strana zakázaná a Hitler skončil vo väzení, kde si z päťročného trestu odpykal len rok a kde spísal Mein Kampf (Môj boj). Už z tejto knihy, v ktorej formuloval program NSDAP, bolo možné vyčítať škaredosť nacistickej ideológie, ktorá presadzuje stáť riadený najvyšším vodcom a nadradenosť jednej rasy, oprávnenej podrobiť si a likvidovať rasy ostatné. Ako ďalšie ciele vytýčil Hitler životný priestor a svetovládu nemeckého národa.
V roku 1925 obnovil Hitler NSDAP, ktorá zahájila hon na voliča peknými heslami o zjednotení veľkého národa a vymazanie sociálnych rozdielov. Kým v roku 1928 získala v parlamentných voľbách len asi dve percentá hlasov, v septembri 1930 (po vypuknutí veľkej hospodárskej krízy) to bolo zhruba deväťkrát toľko a v júli 1932 sa s necelými 38 percentami hlasov stala najsilnejšou v parlamente. Ríšskym kancelárom bol Hitler menovaný 30. januára 1933, a to aj vďaka konzervatívcom, ktorí verili, že mu "vytvorili len určitý rámec" a že ho tým "skrotili".
Opak bol pravdou. Odporcov v strane zlikvidoval Hitler počas "noci dlhých nožov" (jún 1934) a jeho minister osvety a propagandy Joseph Goebbels zahájil fanatizovanie davov nacistickou ideológiou. V septembri 1935 vyhlásil Hitler na zjazde NSDAP v Norimbergu zákony, na základe ktorých pod zámienkou ochrany "nemeckej cti a krvi" likvidoval každého, kto nemohol preukázať "árijský pôvod". Týkali sa najmä Židov, ktorých v nemeckých koncentračných táboroch zahynulo šesť miliónov.
Svoje veľmocenské ambície začal Hitler realizovať pripojením Sárska (1935), Rakúska (1938) a českého pohraničia (1938) k Nemecku a zriadením protektorátu Čechy a Morava (1939). Prepadnutím Poľska v septembri 1939 začal druhú svetovú vojnu, ktorá sa stala najkrvavejším konfliktom v dejinách ľudstva. Odhady obetí sa pohybujú okolo 60 miliónov.
Podľa amerického historika Rudolpha Rummela je Hitler s takmer 21 miliónmi obetí na treťom mieste v rebríčkov najväčších masových vrahov 20. storočia. Predstihli ho dva komunistickí diktátori, sovietsky Josif Stalin, ktorý má podľa Rummela za 24 rokov vlády (1929-1953) na svedomí 42,7 milióna obetí, a čínsky Mao Ce-tung, za ktorého 53-ročného panovania (1923-1976) zahynulo 37, 8 milióna ľudí.
Na Hitlera bolo spáchaných niekoľko atentátov, žiadny z nich však nebol úspešný. K najznámejším patrí operácia Valkýra, ktorú viedol plukovník Claus von Stauffenberg a ktorá mala Hitlera zabiť v júli 1944 v Rastenburgu časovanou bombou. Ako prvý sa Hitlera pokúsil zastreliť už v novembri 1938 v Mníchove švajčiarsky študent teológie Maurice Bavaud.
Nacistického vodcu sa svet zbavil až v apríli 1945, keď spáchal samovraždu v berlínskom bunkri. Urobil tak spoločne so svojou čerstvou novomanželkou Evou Braunovou. Ich telá na Hitlerov príkaz vyniesli pred bunker, poliali benzínom a spálili.
