Podnikateľ a miliardár Míkátí (66), ktorý funkciu predsedu libanonskej vlády zastával v rokoch 2005 a 2011-2013, získal 72 hlasov poslancov, čo predstavoval dostatočný počet na to, aby mohol byť poverený úlohou sformovať nový vládny kabinet. Ten má pozostávať predovšetkým z odborníkov, ktorí sa budú musieť vyrovnať s aktuálnou ekonomickou krízou v krajine - najhoršou od konca občianskej vojny v krajine v roku 1990.
Míkátího podporili najväčšie parlamentné bloky vrátane proiránskeho militantného hnutia Hizballáh či bývalí sunnitskí premiéri. Kresťanskí politici v Libanone ani Aúnovo Slobodné vlastenecké hnutie na pozíciu premiéra nenominovali nijakého kandidáta.
Dezignovaný libanonský premiér Saad Harírí odstúpil zo svojho postu 15. júla. Ako dôvod uviedol "nezhody v kľúčových otázkach" s prezidentom Aúnom. Harírí sa neúspešne pokúšal o zostavenie novej vlády od vlaňajšieho októbra.
Predchádzajúci dočasný premiér Hassan Dijáb rezignoval po výbuchu v bejrútskom prístave v auguste minulého roka, ktorý si vyžiadal viac než 200 mŕtvych, tisíce zranených a zničil rozsiahle časti libanonského hlavného mesta. Táto katastrofa ešte viac prehĺbila politickú a ekonomickú krízu v Libanone.
