Svoj talent dlhé desaťročia predvádzal v Štúdiu L+S, ktoré sa stalo jeho srdcovou záležitosťou. Príchodom pandémie koronavírusu však divadlo padlo na kolená. Lasica, ktorého trápili zdravotné problémy, sa však zaprisahal, že svoje celoživotné dielo zachráni stoj čo stoj.
Jeho boj s úradmi, aby získal aspoň malú finančnú podporu, bol však nesmierne vyčerpávajúci. Otočenie sa mu chrbtom zo strany štátu sa však po jeho smrti zmenilo na ponuku usporiadať pohreb so štátnymi poctami. Jeho blízkeho priateľa Martina Hubu (78) to pobúrilo. Zavážil tento fakt aj pri rozhodovaní rodiny, či prijať túto ponuku od štátu?!
Lasica skonal na doskách svojho divadla. Jeho smrť prišla nečakane a zasiahla masy ľudí, ktorí k nemu vzhliadali. Spomienky a plody práce človeka s veľkým Č, akým Lasica rozhodne bol, by si malo Slovensko uložiť pod zámok, lebo to, čo tu zanechal, má nevyčísliteľnú hodnotu. Je veľká škoda, že si tento poklad a hodnotu, ktorú vytvoril počas svojho života, naše kompetentné úrady až tak nevážili.
Herec totiž počas zúriacej pandéme koronavírusu brázdil inštitúcie a prosil o finančnú pomoc pre Štúdio L+S, ktoré skončilo bez prostriedkov. Lasica bol z celej situácie nešťastný a zabuchnuté dvere mu na optimizme vôbec nepridávali. Stálymi odmietnutiami sa mu vrásky len prehlbovali a budúcnosť jeho divadla bola viac ako ohrozená.
„Keby som vedel, ako to dopadne... Je to veľká neznáma, uvidíme, čo bude,“ priznal vtedy pre Nový Čas. „Táto situácia je pre naše divadlo, ktoré nedotuje štát, likvidačná. Tržby nie sú, sponzori sa k nám pravdepodobne tiež nepohrnú. Vyzerá to veľmi vážne,“ dodal pre Denník N. Lasica vtedy dokonca pripúšťal aj možnosť, že by zatvoril. „Áno, je tam aj tá možnosť. Všetci dúfame, že k nej nedôjde. Ak nám však nepríde nejaká pomoc, nebudeme môcť s divadlom pokračovať.“
