Tento odhad uviedol virológ Andreas Bergthaler v rozhovore pre agentúru APA, ktorý bol zverejnený v piatok.
Odborník však upozornil, že podiel variantu delta (B.1.617.2) podlieha regionálnym rozdielom. Záleží tiež na tom, kedy a v akej oblasti bola vzorka odobratá. "Dôležitú úlohu môže zohrávať to, či bola vzorka odobratá o týždeň skôr alebo neskôr," poznamenal Bergthaler.
Z analýz odpadových vôd zo začiatku júla vyplýva, že pred dvoma alebo troma týždňami mal variant delta v Rakúsku podiel 60 percent na celkovom počte nakazených. Aktuálny vývoj charakterizujú relatívne nízke absolútne počty nakazených, ktoré však neustále stúpajú.
Významným faktorom je tiež to, koľko obyvateľov je zaočkovaných, keďže vakcinácia zabraňuje vážnemu priebehu ochorenia COVID-19 a môže znížiť i riziko prenosu nákazy na iného človeka. "Zatiaľ čo sme ešte v januári s veľkými obavami sledovali predovšetkým sedemdňovú incidenciu, na jeseň už nebude jediným kritériom," povedal Bergthaler s tým, že prípadné ďalšie opatrenia budú závisieť napríklad aj od miery zaočkovanosti, počtu pacientov s covidom v nemocniciach či od výskytu ďalších variantov vírusu.
Podľa Bergthalera záleží tiež na tom, či je niekto infikovaný, ale je už očkovaný. "Mali by sme preto v lete čo možno najlepšie využiť čas, aby sme obyvateľom aj pomocou vedeckých dát ukázali, prečo bude čo možno najvyššia miera zaočkovanosti na jeseň veľmi dôležitá," dodal.
Gerald Gartlehner z Dunajskej univerzity v Kremse je tiež presvedčený, že vďaka očkovaniu nenastane preťaženie nemocníc. Z dôvodu šírenia nákazlivejšieho variantu delta je však Rakúsko "na začiatku štvrtej vlny" pandémie, povedal Gartlehner v relácii Morgenjournal verejnoprávnej rozhlasovej stanice Ö1.
Rakúska Agentúra pre zdravie a bezpečnosť potravín (AGES) pre APA potvrdila, že v budúcnosti plánuje zverejňovať i počty nakazených v radoch zaočkovaných.
