Ktosi je za dverami
Poetické a kabaretné divadlo Štúdio S vzniklo v roku 1982 v priestoroch slávnej Tatra revue. Tu opäť začali Lasica so Satinským pôsobiť ako dvojica. Vytvorili viacero dnes už legendárnych predstavení kabaretných hier, ako napríklad Deň radosti, Náš priateľ René či Jubileum. Pri predstaveniach im úspešne asistoval aj hudobník a herec Jaroslav Filip.
Ten s nimi koncom 70. a začiatkom 80. rokov spolupracoval aj na úspešnom kabaretnom televíznom projekte Ktosi je za dverami. Program je dodnes obľúbený medzi mladšími i staršími ročníkmi - hosťami boli vtedajšie najväčšie hviezdy umeleckého sveta, ako sú Michal Dočolomanský, Miroslav Horníček a mnohí ďalší.
Dialógy fenomenálnej dvojice, ktoré sa dlhé roky spolupráce vytvorili v tomto i v iných formátoch, už stihli zľudovieť - milovníci televíznej zábavy dodnes s láskou spomínajú na scénky so zaváraním čerešní, o cibuli na masti či o inžinierovi Bobovi Bobóvi.
Filmové úlohy
Všestranne nadaný Lasica sa predstavil aj ako herec v dramatických dielach. Napríklad v Štúdiu S, ktoré sa v apríli 1999 zmenilo na Štúdio L+S a stal sa jeho majiteľom, mala obrovský úspech hra Slawomira Mrožka Emigranti a spolu so Satinským exceloval aj v hre Milana Kunderu Jakub a jeho pán. L+S sídli v priestoroch niekdajšej Tatra revue, kde nerozlučná dvojica odštartovala koncom 50. rokoch svoju kariéru. Pred filmovou kamerou debutoval Milan Lasica vo filme Vždy možno začať v roku 1961.
Postupne vytvoril mnoho postáv v úspešných filmoch, ako napríklad Sladké hry minulého leta (1969), Nekonečná - nevystupovať (1978), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Traja veteráni (1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Rukojemník (2014) alebo Agáva (2016). Svoj výnimočný talent predviedol Milan Lasica aj ako textár.
Spolu s Jarom Filipom sa podpísal pod legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987). Je autorom textu populárnej skladby Čerešne pre Zuzanu Kronerovú, ktorú neskôr spievala aj Hana Hegerová. Textársky spolupracoval aj s Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom. Ako spevák naspieval napríklad tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders (Ja som optimista 2001, Celý svet sa mračí 2002, Keď zastal čas 2011).
Od roku 2005 pôsobil ako prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film Fest Trenčianske Teplice (v súčasnosti Art Film Fest Košice). Vlani sa na tlačovej konferencii Slovenskej filmovej a televíznej akadémie vyjadril, že s filmom definitívne končí, no v divadle pokračoval naďalej.
Televízna hviezda
Maestro bol preslávený humorom, ktorého kvality ukazoval roky aj ako glosátor v relácii Sedem TV JOJ, taktiež sa objavoval aj ako stály hosť v relácii RTVS Zlaté časy. V oboch prípadoch po boku moderátorky Eleny Vacvalovej. „Tento čas tak krátko po smrti Milana považujem možno za čas otázok, ale rozhodne nie za čas odpovedí. Najprv musí prejsť ten veľký šok a ukrutná bolesť, aby sme mohli hľadať tie správne odpovede,“ vyjadrila sa Vacvalová pre Nový Čas s tým, že Lasica bol pre ňu nielen kolega, ale aj veľmi blízky človek a kamarát.
