Svojou tvorbou ovplyvnil hneď niekoľko generácií, nie je azda nik, kto by maestra Lasicu nepoznal - či už z dosiek, ktoré znamenajú svet, z filmového plátna alebo z relácií, v ktorých nezameniteľným humorom bavil celý národ.
Práve počas štúdia sa začala autorská spolupráca s Júliusom Satinským. V rokoch 1959 - 1960 ako vysokoškolskí poslucháči predvádzali svoje komické autorské dialógy počas tzv. Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue. Svojím prístupom k humoru nadviazali na českých komikov Woskovca a Wericha. Pred divákov prišli s novým, originálnym prejavom a textom, v ktorom banálne životné situácie posúvali do absurdnej polohy.
Návrat do Silvestra
V rokoch 1964 - 1967 pracoval Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave. Od roku 1967 do roku 1970 pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze, kde sa profiloval v komediálno-kabaretnej dvojici so Satinským. K ich najvýraznejším predstaveniam patrila hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej reagovali aj na sovietsku inváziu do Československa v roku v auguste 1968.
V tom čase sa dvojica objavovala aj na televíznych obrazovkách v programoch Večery pre dvoch (1964), v Silvestri na Dunaji (1966), či v programe Bumerang (1968). Keďže po nástupe normalizácie v roku 1970 Divadlo na Korze zatvorili a Lasicovi so Satinským zakázali na Slovensku umeleckú činnosť, odišli do Česka a v rokoch 1970 - 1971 pôsobili v divadle Večerní Brno.
Po návrate na Slovensko účinkovali na bratislavskej Novej scéne. Na obrazovke sa opäť objavili až v známom silvestrovskom programe z roku 1977, ktorý uvádzal Vladimír Menšík a v ktorom si spoločne s Janou Kocianovou zaspievali pieseň C´est si bon.
