Dvadsaťjedenročný člen CK Dukla Banská Bystrica nahradil v nominácii zraneného Petra Sagana. "Za možnosť štartu na olympiáde som veľmi vďačný, hoci som aj trochu smutný z toho, za akých okolností som sa do Tokia dostal. Petrovi prajem skoré uzdravenie. Verím, že potom budú víťazstvá na jeho konto opäť pribúdať a ukáže, že je stále najlepší na svete. Očakávania mám vysoké. Formu mám dobrú a chcel by som ju pretaviť aj do dobrého výsledku a potešiť fanúšikov i všetkých okolo mňa," vyhlásil pred odchodom na stretnutí s novinármi v Bratislave Kubiš.
Cestné preteky sú na programe už v prvý súťažný deň 24. júla. Cyklistov čaká náročná trať, počas ktorej absolvujú aj výstup na 1451 metrov vysokú horu Fudži so záverom na neďalekom motoristickom okruhu. Mladý slovenský pretekár sa však nesťažuje, že by mal málo času na prípravu. "Profil trate som si pozrel. Nebude to jednoduché, ale to nie sú žiadne preteky. Bude sa jazdiť hore-dolu, čaká nás veľa výškových metrov. Uvidíme. Nervózny nie som. Budem to brať ako bežné preteky, hoci tieto sú naozaj veľké. Pevne verím, že to dobre dopadne. Dám do toho všetko," sľúbil Kubiš.
Medzi medailové nádeje Slovenska by mohla patriť strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková, ktorá vybojovala striebro v trape v Pekingu 2008 i Londýne 2012. Predchádzajúcu olympiádu vynechala pre materské povinnosti a priznala, že si pre pandemickú situáciu nebola istá až do poslednej chvíle, či do Tokia pôjde: "Vravela som si, že pokiaľ nebudem sedieť v lietadle, neuverím, že idem na olympiádu. Za chvíľku si sadnem do autobusu, tak už to vyzerá reálne. Verím, že po návrate budem spokojná sama so sebou. Tieto hry budú skôr zadosťučinením pre športovcov po tom roku čakania a všetkom, čím si svet prešiel a stále prechádza. Je to svetlo na konci tunela, že svet sa obracia na tú správnu stranu."
Prvýkrát od Atlanty 1996 bude mať Slovensko na OH zastúpenie aj v boxe. Andrej Csemez sa však neštíti ambícií siahnuť aj po cennom kove. V ére samostatnosti sa žiaden slovenský boxer k medaile ani nepriblížil. V drese Československa sa však stali olympijskými víťazmi Július Torma v Londýne 1948 i Ján Zachara v Helsinkách 1952. Ján Franek vybojoval v Moskve 1980 bronz. "Súperov poznám všetkých. S väčšinou z nich som boxoval a väčšinu som aj zdolal. To je dôvod, prečo môžem povedať, že idem na medailu. Mám sebavedomie, pretože viem, čo som odtrénoval a čo bolo treba urobiť iba preto, aby som sa do Tokia dostal," poznamenal Csemez.
