ČÍTAJTE VIAC: Koniec dohadom: Kto a kedy nemusí používať bezpečnostné pásy v aute?
Od tohto mesiaca vstupuje do platnosti novinka, ktorú sme avizovali ešte minulý rok. Nové pneumatiky sú odteraz vybavené novými značeniami, ktoré budú ešte lepšie upresňovať ich vlastnosti.
Význam úpravy povinného označovania pneumatík spočíva vo všeobecnej snahe umožniť motoristov-zákazníkovi, aby o produkte vedel čo najviac objektívnych údajov, na základe ktorých sa môže rozhodovať o kúpe. Základné informácie na štítku pritom budú rozšírené aj o QR kód, ktorý bude odkazovať na ďalšie podrobné informácie o pneumatike.
Ďalšia zmena sa týka pneumatík pre osobné vozidlá (trieda C1), u ktorých sa môžu vyskytnúť dva nové piktogramy informujúce o záberu pneumatiky na snehovom povrchu (3PMSF), ktoré sú už v niektorých krajinách EÚ povinné pre označenie „zimných pneumatík“. Druhé označenie je primárne určené pre tzv. škandinávske krajiny a označuje záber pneumatík na ľadovom povrchu. Toto označenie by mali mať predovšetkým pneumatiky s tzv. „mäkkou zmesou“, ktoré sa v strednej Európe nepoužívajú. Od mája 2021 musia byť informácie na štítku pneumatiky v EÚ dostupné aj pri pneumatikách určených pre ťažké úžitkové vozidlá (trieda C3).
Podrobne sme sa tejto téme venovali v samostatnom príspevku: Nové značenie pneumatík neprinesie chaos, ale motoristi by sa mali naučiť pracovať s QR kódmi
Červené a žlté značky na pneumatikách
Nášho čitateľa Petra I. však zaujímalo, prečo má na svojich pneumatikách červené a žlté kruhové značky.
Toto označovanie pnematík alebo aj diskov nie je žiadnou novinkou, ale bežne zaužívanou praxou, ktorá nachádza uplatnenie minimálne dvakrát ročne pri prezúvaní zimných pneumatík za letné a naopak.
Červený bod na pneumatike spravidla označuje najťažšie miesto na pneumatike, zatiaľ čo žltá značka označuje najľahšie miesto na pneumatike.
Na mieste žltej značky, teda v najľahšom mieste pneumatiky, by sa mal umiestňovať ventil pneumatiky.
Naopak, červená značka upresňujúca najťažšie miesto, teda bod najväčšieho kolísania, býva pri točení kolesa prirodzeným spôsobom odstredivo tlačená od stredu kolesa viac ako zvyšok pneumatiky, sem sa preto ventil umiestňovať nemá.
Nech je totiž pneumatika akokoľvek precízne vyrobená, obsahuje bežnými metódami prakticky nemerateľné nepresnosti, ktoré môžu mať vplyv nepriaznivý vplyv na jazdu. Spôsobuje jemné kolísanie, respektíve odchýlky od dokonalej rotácie, ktoré je merateľné iba citlivými senzormi a v bežnej praxi sa prejavuje iba minimálne alebo vôbec.
Toto jednoduché farebné označovanie pneumatík výrobcom ale nachádza uplatnenie pri prezúvaní pneumatík na diskoch. Disk môže byť vybavený priehlbinou, alebo zárezom, ktorým pracovníka pneuservisu informuje o najnižšom bode kolísania. V ideálnom prípade sa má týmto pracovník riadiť a vykompenzovať najnižší bod kolísania disku červenou značkou na pneumatike tým, že ich nasadí do tesnej blízkosti.
Ak si po výmene pneumatík v pneuservise všimnete, že tento postup pracovník nedodržal, nemusí to byť dôvod na reklamáciu. Pracovník mohol posúdiť, že s ohľadom na stav pneumatiky a disku zvolí iné nastavenie.
V praxi sa na vyváženie kolies používajú olovené vyvažovacie závažia, ktorých osadeniu na disk predchádza použitie takzvanej vyvažovačky kolies. Každý pneuservis by mal pred montážou kolesa späť na auto každé jedno koleso skontrolovať v takejto vyvažovačke kolies a zabezpečiť, aby bolo v čo najlepšej rovnováhe.
Napríklad keď sme prvýkrát naživo mali možnosť vyskúšať nové BMW radu 4 Coupé, zaujal nás detail, že pracovník pneuservisu pri obúvaní pneumatík nielen umiestnil ventil presne oproti žltej značke na pneumatike, teda nie je k nej:
A pri teste vozidla Hyundai i30 sme si zasa mohli všimnúť, že pracovník pneuservisu dal k sebe dve červené značky - pneumatiky aj disku:
Prax teda prináša rôzne riešenia, niektoré z nich opodstatnené, iné sú výsledkom miernej benevolentnosti práve z toho dôvodu, že sa môže jednať o zanedbateľné odchýlky v rotácii.
