Informovali o tom americký denník Miami Herald a agentúra AFP.
Zábery vysielané naživo na sociálnych sieťach ukazovali tisíce ľudí pochodujúcich na havanskej promenáde Malecón i v menších mestách v provincii Cienfuegos pri južnom pobreží či meste Palma Soriano na juhovýchode Kuby.
Účastníci kričali heslá ako "Sloboda", "Preč s komunizmom", "Nebojíme sa" či "Vlasť a život", čo sa stalo sloganom aktivistov ako obrátená podoba kubánskeho revolučného hesla "Vlasť alebo smrť", napísal Miami Herald.
Jedno video zachytáva viacero vozidiel so špeciálnymi jednotkami polície údajne prichádzajúcimi do mesta San Antonio de los Baňos neďaleko Havany, do ktorého sa kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel prišiel prihovoriť k obyvateľom.
Toto gesto pripomína reakciu Fidela Castra na protesty v Havane z roku 1994 známe ako Maleconazo. Podľa viacerých zdrojov vrátane nezávislého servera Cubanet sú terajšie nedeľné protesty najväčšie od vtedajších udalostí.
Kuba zažíva najhorší ekonomický pokles za viac než tri desaťročia, ktorý postihol aj základné sektory potravinárstva a poľnohospodárstva. Sankcie USA obmedzili krajine dôležité zdroje financií, pričom tohtoročné menové reformy vyhnali nahor infláciu a v krajine sa stali bežnými dlhé rady na potraviny.
Kuba teraz tiež zápasí s problémami pri boji proti koronavírusu, keď počty nakazených v posledných týždňoch dosiahli najvyššiu úroveň v krajine od začiatku pandémie. Kuba sa rozhodla vyrobiť vlastné vakcíny proti covidu, plány na očkovanie obyvateľstva však podľa správ viaznu.
Opozičná skupina v sobotu vyzvala na vytvorenie "humanitárneho koridoru", čo kubánska vláda odmietla s tým, že krajina nie je zónou konfliktu. Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Ernesto Soberón odsúdil snahu "vykresľovať obraz úplného chaosu v krajine, ktorý nezodpovedá situácii", píše AFP.
