Vlani, 14. júna, nič nenasvedčovalo tomu, že sa na druhý deň ráno stanete vdovcom. Po tom, čo Andrea veľa spala a odmietala vyšetrenia, jej po páde v kúpeľni praskla aneuryzma.
Zobudil som sa okolo štvrtej, už som nevedel zaspať, iba som sa mrvil. Tak som si medzi pol a trištvrte na päť povedal, že vstanem. Boli sme zvyknutí, že keď som vstal skôr, dal som Andrejke pusu a šiel preč. Tak som sa k nej otočil... Ešte bola teplá, ale nedýchala. To bol šok! Ja s tým srdcom nafigu, nervy okamžite, adrenalín, hneď som volal záchranku. Ten muž na linke mi veľmi pomohol a kým prišli záchranári, viedol ma. Dával som jej masáž srdca a umelé dýchanie, až mi začalo byť zle. Je to strašná námaha, nemohol som dýchať.
Ale nádej na záchranu stále žila.
Žila, lebo počas masáže jej pery, ktoré boli predtým domodra, zružoveli. Záchranár počul, že som hotový, a hovorí, odpočiňte si chvíľočku. Nie, povedal som, nebudem odpočívať. Ja som chcel, nedalo sa... (slzy) Potom prišli záchranári a oznámili mi, že Andrejka už nie je.
Do spálne ste asi dlho nevkročili.
Dosť dlho mi to trvalo, ale presný čas neviem, veľa vecí si nepamätám. Nechcel som tam chodiť, spával som v obývačke. Bol som úplne mimo, až kým ma neodviezli do nemocnice.
Whisky, cigarety, smútok, bolesť, dvakrát ste upadli do kómy, štyri minúty ste boli na „onom svete“. Potom na vás Noro Mészároš ušil búdu a priviedol novú kolegyňu. Petru ste najprv odmietali. Nakoniec vám dvakrát zachránila život.
Uvedomte si, že ja som bol s Andrejkou 24 hodín denne a zrazu som tu bol úplne sám. Mal som psychické problémy, hrôza, to by dopadlo zle, aj to skoro dopadlo. Neskôr som bol rád, že som so spoluprácou súhlasil, že sem niekto chodí a nie som tu sám.
Petra:
Sú to ťažké veci. Do smrti si budem pamätať, koľkokrát ho to zobralo. Aj pre mňa to bolo ťažké. Veľakrát, keď sme pracovali, z ničoho nič prestal, zbledol a plakal. Veci, ktoré dovtedy riešil iba s Andrejkou, teraz riešil s cudzou ženskou, bolo mu to ľúto, nevedel, či má pokračovať v práci, či to má vôbec význam. Ale videla som, ako ho to motivuje. Párkrát sa stalo, že povedal, nechoď sem, a ja som vedela, že práve naopak, musím prísť, že je zle. Dvakrát skolaboval a spadol na mňa - prvýkrát na Sedembolestnú a druhýkrát 12. 12. o 12.00, keď mali s Andrejkou výročie sobáša. Našťastie som bola tu.
Počas kómy ste vraj pokračovali v živote s Andrejkou. Ako si to vysvetľujete?
Že bola so mnou preto, lebo videla, čo sa so mnou deje. To, že mi Petra dvakrát zachránila život, sme najprv nehovorili, lebo médiá z nás hneď urobili pár.
