Do doby jeho vybudovania pripravuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v spolupráci so samosprávami sériu opatrení, ktoré by mali aspoň čiastočne uľahčiť život jednotlivých miest a obcí. Na štvrtkovej tlačovej konferencii v Modre o tom informovali predstavitelia BSK so starostami a primátormi.
"Napriek skutočnosti, že nosným dopravným systémom pre Bratislavský kraj je v budúcnosti koľajová doprava, je potrebná výstavba obchvatov okresných miest a obcí s najväčšou intenzitou dopravy, porovnateľnou s intenzitou na vyťažených diaľničných úsekoch, a to až 23.000 áut denne," skonštatovala Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK.
Jedným z miest, ktoré sú najviac zaťažené nadmernou cestnou dopravou, z čoho nemalú časť tvorí tranzitná doprava, je mesto Modra. Priamo cez jeho historické centrum prechádza cesta II/502, pričom priemerná intenzita dopravy v najkritickejšom miesta dosahovala už v roku 2015 hodnotu 11.000 áut denne. Enormne zaťažená cesta nemá negatívny vplyv len na život obyvateľov a životné prostredie, ale aj na rozvoj mesta.
"V Modre prechádza cesta pamiatkovou zónou, historickým centrom, pár centimetrov od historických pamiatok. Situácia je neúnosná, dlho sme boli trpezliví," povedal primátor Modry Juraj Petrakovič. Mesto sa tým napríklad nevie posunúť v rámci mnohých projektov, napríklad rekonštrukcie námestia či revitalizácie okolitých verejných priestranstiev.
Na neúnosný problém poukazuje aj primátor Pezinka Igor Hianik. "Mesto je dlhodobo skúšané dopravou vzhľadom na to, že v rámci regiónu nie je napojenie ani na diaľnicu, ani na rýchlostnú komunikáciu. Suplujú to regionálne cesty," povedal Hianik. Limitovaná je tak kvalita bývania a života, ale aj celkový rozvoj regiónu.
Najlepším dopravným riešením by mal byť obchvat Pezinka a Modry. Jeho realizáciu plánuje kraj na etapy. V rámci prvej etapy sa má vybudovať obchvat Slovenského a Chorvátskeho Grobu, s prácami by sa mohlo začať na jeseň. V druhej etape sa počíta s napojením na Grinavu a v poslednej s úsekom až po Dubovú.
Do tej doby plánuje kraj viacero čiastočných opatrení. Revitalizáciu čakajú cesty medzi Svätým Jurom a Pezinkom, Modrou a Šenkvicami i Blatným a Šenkvicami. Pripravuje sa tiež úprava viacerých križovatiek, čím sa má dosiahnuť ich vyššia priepustnosť. Má ísť o doplnenie cestných svetelných signalizácií či prebudovanie okružných križovatiek na stykové. "Rozbiehame opravy ciest. Kým začneme s naozajstnou výstavbou, chceme dopravu upokojiť a urobiť ju plynulejšou a bezpečnejšou," podotkol Michal Halabica, riaditeľ odboru dopravy Úradu BSK.
Potrebné bude tiež urobiť technické a obsahové riešenia, či projektovú dokumentáciu pre získanie externých zdrojov a eurofondov. Bez nich nie je investičný zámer realizovateľný. Osadené boli už napríklad sčítače na získanie údajov a konkrétnych druhov dopravy. Kraj bude zisťovať tiež dáta o množstve exhalátov, prachových častíc či dáta o hluku. "Dátami podložíme tvrdenia a žiadosti, ktorými budeme apelovať na prvé riešenie. Chceme vyvolať rokovania o obmedzení tranzitnej dopravy," doplnila Lukáčová.
Do roku 2024 má byť spracované definitívne trasovanie a posúdené varianty a vplyvy na životné prostredie.
