Nález bol podľa Krauseho-Kyoru prekvapením: tím vedcov ho objavil, keď sekvenoval vzorky zubov a kostí spomínaných štyroch jedincov objavených v oblasti Riňňukalns, aby našiel dôkazy o ich prípadnom prepojení.
Smrť mužovi, v ktorého kostre sa Y. pestis našla, spôsobila pravdepodobne táto baktéria. Vedci sú však presvedčení, že choroba uňho mala asi pomalý priebeh. Ľudské pozostatky nachádzajúce sa v jeho blízkosti okrem toho neboli infikované a muž samotný bol pochovaný starostlivo, čo znamená, že zrejme nemal oveľa nákazlivejšiu a smrteľnejšiu respiračnú verziu morovej infekcie, nazývanú pľúcny mor. Vedci sa domnievajú, že morom sa mohol nakaziť jediným priamym kontaktom, napríklad uhryznutím hlodavca, čo by zodpovedalo i ďalším podobným nálezom.
Najstaršie typy morovej infekcie, ktoré sa mohli prenášať blchami, pochádzajú približne spred 3800 rokov, keď sa na Prednom východe a v Stredomorí začali tvoriť veľké mestá s tisíckami obyvateľov. Rastúca hustota obyvateľstva pravdepodobne spustila ďalšiu adaptáciu baktérií.
Sledovanie histórie vývoja Yersinie pestis by tak mohlo vedcom ozrejmiť, ako sa ľudský organizmus vyvíjal a prispôsoboval novým typom baktérií. Napríklad približne v rovnakom čase, ako sa formovali mestá na Prednom východe a v stredomorskej oblasti, sa začali objavovať zmeny v ľudských génoch pomáhajúce imunitnému systému vystopovať cudzie patogény. "Veľmi nás preto zaujíma ďalší výskum, ako tieto skoré infekčné choroby ovplyvnili náš dnešný imunitný systém," dodal Krause-Kyora.