Ako píše agentúra AFP, tento výskum, vedený severoírskou univerzitou Queen's University Belfast, bol podnietený štúdiou zverejnenou vlani bádateľmi z univerzity vo waleskom Cardiffe. Tí vtedy informovali, že v atmosfére Venuše objavili fosfán - plyn, za ktorého prítomnosť na Zemi môžu výhradne živé organizmy.
Autori vlaňajšej štúdie odvtedy svoje vlastné nálezy síce spochybnili, ich zistenia však inšpirovali vedcov v Belfaste skúmať, či je v atmosfére Venuše dosť vody na to, aby tam mohol - aspoň teoreticky - existovať život.
Ako píše agentúra DPA, vedci sa zamerali na tzv. aktivitu vody, teda pomer voľných molekúl vody, ktoré môžu využívať mikroorganizmy. V doteraz najsuchšom prostredí, v ktorom vedci pozorovali biologické procesy, bola aktivita vody na úrovni 0,585.
Autori štúdie zistili, že drobné kvapôčky kyseliny sírovej v oblakoch, ktoré sa vyskytujú nad povrchom Venuše, znižujú aktivitu vody v atmosfére na menej ako 0,004 - stokrát menej, než je potrebné pre existenciu života. Aktivita vody v oblakoch napríklad nad Marsom je 0,537, píše DPA.
Vedci koncentráciu vody na Venuši vypočítali pomocou existujúcich údajov, ktoré v sedemdesiatich a osemdesiatich rokoch minulého storočia zozbierali americké a sovietske vesmírne sondy.
Vedec z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a spoluautor štúdie Chris McKay poznamenal, že v rámci štúdie analyzovali aj údaje z iných planét, pričom zistili, že oblaky nad Jupiterom v istej výške obsahujú dostatok vody, aby tam teoreticky mohol existovať život. Ako však vzápätí zdôraznil, tento objav sám o sebe ani zďaleka nepotvrdzuje existenciu života na Jupiteri.
