Platí to napríklad pre čili papričky zbožňované miliónmi ľudí po celom svete. Ak patríte k milovníkom štipľavých chutí a z riadnej dávky kapsaicínu v papričkách nemáte strach, robíte dobre.
Nie je úplne jasné, prečo sa príroda rozhodla, že niektoré rastliny budú vylučovať kapsaicín. Zdá sa však, že štipľavá chuť má odradiť cicavce od konzumácie ich plodov. Ide pritom o opačnú stratégiu, než akou sa riadia iné rastliny, ktorých semená po konzumácii zvieratá roznášajú do širokého okolia. Tajomstvo mimoriadne štipľavých plodov papriky vyplávalo na povrch po tom, čo vedci zistili, že semená papričky nedokážu odolať silným žalúdočným kyselinám v žalúdkoch cicavcov a, samozrejme, ani ľudí.
Naopak, vtáky nielenže necítia štipľavosť papričiek, keďže im chýba receptor TRPV1, ich trávenie drobným semienkam dokonca vôbec neublíži. Prečo teda milujeme tú štipľavú chuť, ktorá človeku doslova spáli ústa, vženie slzy do očí a rozhorúči celé telo? Môže za to látka známa ako kapsaicín. Jedenie štipľavých papričiek možno prirovnať k adrenalínovým športom. Ich pridávanie do jedál, predovšetkým mäsitých, má však hlbší zmysel.
Výskumy ukázali, že papričky majú silné antibakteriálne účinky, preto ich pridávaním do pokrmov znižujeme riziko otravy. Z rovnakého dôvodu sa do mnohých pokrmov pridáva aj cesnak, cibuľa, rasca, tymián či čierne korenie. Ak vám papričky nechutia, rozhodne ich môžete pestovať pre potešenie oka. Po obratí úrody ju darujte milovníkom pikantných chutí. Tušili ste, že čili papričky nemusíte pestovať ako jednoročné rastliny?
