TASR o tom informovala Andrea Settey Hajdúchová, ktorá zabezpečuje komunikáciu WWF s médiami.
„Odstránenie nefunkčných a nevyužívaných prekážok je najlepší spôsob oslobodenia riek. Spriechodnenie riek zlepšuje ich ekologický stav a biodiverzitu, obnovuje funkciu riečnej krajiny vrátane zadržiavania vody, čím prispieva k zmierňovaniu klimatickej krízy,“ doplnila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Podľa WWF v minulosti slúžila hať na odber vody do Slatinského potoka.
Settey Hajdúchová ďalej uviedla, že rieka Hučava pramení na území biosférickej rezervácie Poľana, priamo pod vrcholom Veľkej Poľany a približne po 30 kilometroch sa vlieva do rieky Zolná. V rieke možno nájsť sedem druhov rýb, pričom dominujú pôvodné druhy ako pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý či slíž severný. Odborný ichtyologický prieskum potvrdil aj výskyt mreny škvrnitej. Je to európsky významný druh, ktorý sa nachádzal práve pod haťou, ktorá mu bráni v neresovom ťahu vyššie po prúde rieky. V lokalite sa vyskytuje aj rak riečny či vydra riečna a vidieť tam možno rybárika riečneho, vodnára potočného či bociana čierneho a bieleho.
„Mali by sme vidieť viac odstraňovaných starých a nepotrebných prehradení riek a viac revitalizácií mokradí spolu s okolitou riečnou krajinou starých ramien a záplavových lúk. Zaviazali sme sa k tomu v stratégii Európskej únie v oblasti biodiverzity, podľa ktorej chce Európa do roku 2030 nechať slobodne tiecť 25.000 kilometrov riek,“ zdôraznila.
Hať na Hučave vybral tím WWF Slovensko spoločne so Slovenským vodohospodárskych podnikom (SVP). WWF Slovensko získalo financie na jej odstránenie. „Takýmto spôsobom SVP od roku 2016 odstránil 61 prekážok a ďalšie sú v štádiu príprav na odstránenie či spriechodnenie. Verím, že aj vďaka revitalizácii rieky Hučava sa jej charakter ešte znásobí,“ spomenul Dávid Hlubocký zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
