Uviedla, že Washington má v tomto smere "nesprávne" očakávania, ktoré by mohli viesť len k "väčšiemu sklamaniu". Informovali o tom agentúry AP a Jonhap.
Kim Jo-džong sa takto vyjadrila po tom, ako Kim Čong-un nedávno vyhlásil, že KĽDR by mala byť pripravená na dialóg aj na konfrontáciu s USA, avšak najmä na druhú z týchto možností. Kim sa takto vyjadril uplynulý štvrtok na plenárnom zasadnutí ústredného výboru Kórejskej robotníckej strany.
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan zhodnotil tieto Kimove slová ako "zaujímavý" signál zo strany Pchjongjangu. Dodal, že USA si počkajú na to, či zo severokórejskej strany dôjde ohľadne možných rokovaní k nejakej "priamejšej komunikácii".
Na Sullivanovo tvrdenie v pondelok nadviazal americký osobitný vyslanec pre Severnú Kóreu Sung Kim, ktorý uviedol, že USA sa so severokórejskými vyjednávačmi stretnú "kedykoľvek, kdekoľvek, a bez predbežných podmienok". Zároveň vyjadril nádej v to, že KĽDR bude na túto ich ponuku reagovať "pozitívne".
"Počula som, že americký poradca pre národnú bezpečnosť zmienil, že považuje postoj (KĽDR) voči USA za 'zaujímavý signál'," uviedla Kim Jo-džong vo vyhlásení, ktoré v utorok zverejnila severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA. "Zdá sa, že USA si môžu situáciu vykladať takým spôsobom, aby to bola pre nich útecha. Nesprávne očakávania ich však uvrhnú do väčšieho sklamania," dodala.
Rokovania medzi USA a Pchjongjangom sú pozastavené od februára 2019, keď stroskotal druhý summit severokórejského vodcu Kima Čong-una s vtedajším šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom vo Vietname, a to z dôvodu nezhody v otázke prípadného zmiernenia sankcií USA voči KĽDR. Pchjongjang neskôr prerušil komunikáciu aj so Soulom, s ktorým tiež zastavil všetky spoločné projekty.
Severokórejský líder vo svojich posledných prejavoch pohrozil USA posilnením jadrovej hrozby. Tvrdil tiež, že osud diplomacie a bilaterálnych vzťahov s USA závisí od toho, či Washington prestane so svojou "nepriateľskou politikou".
Viacerí americkí predstavitelia navrhujú, aby prezident Joe Biden zaujal voči KĽDR prístup akejsi strednej cesty medzi prístupmi jeho predchodcov v úrade: medzi priamym vyjednávaním s Pchjongjangom, ktoré presadzoval Donald Trump, a rezervovanejším postojom "strategickej trpezlivosti" Baracka Obamu. Niektorí experti však tvrdia, že KĽDR by mala najskôr podniknúť konkrétne kroky smerom k denuklearizácii, a až potom by mohlo dôjsť k uvoľneniu sankcií zo strany Bidenovej administratívy.
