Bývalého futbalistu, ktorý hral v najvyššej súťaži za všetky tri bratislavské kluby (Inter, Slovan, Petržalka), nadchli pamätihodnosti mesta, atmosféra i organizácia turnaja.
Dobrú náladu poslali fanúšikom z ihriska hráči skvelým víťazstvom nad Poľskom. „Po ťažkých mesiacoch, keď sme nedokázali zdolať ani Cyprus či Maltu, to bol veľký úspech. Predtým by na nás nik nestavil ani cent. Po triumfe viacerí očakávali, že to pôjde ako po masle. Sme veľmi malá asociácia na to, aby sme na takomto fóre len vyhrávali. Škoda, že sa nepodarilo vydolovať so Švédmi potrebný bod, ktorý by nás posunul do osemfinále,“ uviedol Tomáš pre Nový Čas.
V Rusku bol už piatykrát. Zakaždým v Moskve s Mužstvom futbalových zázrakov (Mufuza) na majstrovstvách sveta umelcov. Petrohrad, nazývaný aj Benátky Východu, ho však dostal. „Perla na Neve ma očarila. Na každom kroku nejaká vzácna pamiatka. Navštívil som Ermitáž, palác Peterhof, zastavil som sa aj v Chráme sv. Izáka i pri Aurore. Plavba loďou po nočných kanáloch bola úžasným zážitkom. Takisto otvorenie hlavného mosta, po ktorom sa vyrojili stovky menších lodičiek. Akoby sa chystal útok na Zimný palác.“
Pôvodne sa mala hrať v Petrohrade len „ruská“ skupina. Po odmietnutí írskeho Dublinu a španielskeho Bilbaa presmerovala UEFA niektoré zápasy „éčka“ práve sem. „Organizačne to Rusi zvládli veľkolepo. Dali si záležať. Dbali nielen na pandemické, ale aj bezpečnostné opatrenia. Autobusom sme sa dostali ku štadiónu, ale predchádzala tomu až šesťstupňová kontrola. Po vystúpení ho prehľadali psy. Všetko klapalo.“ Počas bielych nocí nikdy nevedel, koľko je hodín. „Zmrákalo sa a pritom bolo pol štvrtej ráno,“ dodal Medveď s úsmevom.
