Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications, píše denník The Guardian.
Výskum, na ktorom spolupracoval medzinárodný tím vedcov zo 14 krajín vrátane odborníkov z Oxfordskej univerzity, sa pokúšal otestovať hypotézu, podľa ktorej majú živočíšne druhy od momentu dosiahnutia dospelosti relatívne nemennú rýchlosť starnutia.
"Naše zistenia podporujú teóriu, že - skôr než v dôsledku odďaľovania smrti - žije v dnešnej dobe množstvo ľudí oveľa dlhšie vďaka zníženiu úmrtnosti v mladšom veku," uviedol José Manuel Aburto Oxfordského Leverhulmeho inštitútu pre demografiu (Leverhulme Center for Demographic Science - LCDS).
Výskumníci analyzovali a porovnali údaje o narodení a úmrtí ľudí a iných primátov, ktoré zozbierali na rozličných kontinentoch v rôznych časových obdobiach. Zistili, že všeobecný model úmrtnosti je u všetkých rovnaký. "To naznačuje, že dlhovekosť sa riadi skôr podľa biologických než environmentálnych faktorov," dodal Aburto.
