Pondelok 27. 9.
Cyprián
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
11.07.2021 14:00 | Správy | Domáce správy

Najrýchlejšia petícia na Slovensku podporila klímu: Sme posledná generácia, ktorá môže vyriešiť klimatickú krízu

Minulú jeseň sa podarilo pod heslom Klíma ťa potrebuje vyzbierať rekordne rýchlo takmer 130 000 podpisov. Kampaň petície Za klímu, za budúcnosť prebiehala v online priestore a podporilo ju viacero známych tvárí.

Oslovili sme aktivistku a ambasádorku klimatickej zmeny na Slovensku Martu Fandlovú, aby nám porozprávala, či petícia v parlamente dosiahla svoj cieľ a ako bola prijatá slovenskými politikmi. Čo môže bežný človek spraviť pre riešenie klimatickej krízy? Koľko nás to bude stáť a sme všetci ohrození klimatickou nespravodlivosťou?

Fotogaléria
5
fotiek v galérii

Petícia Za klímu, za budúcnosť sa stala najrýchlejšie podpisovanou online petíciou. Je to pre ľudí dôležitá téma?

Určite áno a pre mladých ľudí je to veľká téma, keďže sme vlastne poslednou generáciou, ktorá s klimatickou krízou môže niečo spraviť. Vďaka pandémii bolo mnoho ľudí na internete, preto sa veľmi rýchlo podpisy vyzbierali. Do kampane sme zapojili aj širokú verejnosť a rôznych známych ľudí. Veľmi ma teší, že toľkých ľudí zaujíma ochrana životného prostredia a klimatická kríza.
 

Čo sa zmení, ak vyhlásime klimatickú núdzu na Slovensku? Ako to bude pociťovať bežný človek?

Stav klimatickej núdze je signál smerom k verejnosti, najmä od politikov, že si uvedomujeme, že sme v stave klimatickej krízy a chceme s tým niečo robiť. Je to aj signál, že politikov a političky tento problém trápi. Ukázalo by to, že pre našu vládu je to jedna z priorít. Ak by bol prijatý stav klimatickej núdze, tak by sa ľahšie prijímali rôzne zákony a legislatíva s ohľadom na životné prostredie, a zároveň by sa nedali tak ľahko prijať zákony, ktoré poškodzujú životné prostredie, alebo ktoré by prispievali k zhoršeniu klimatickej krízy.

Tento signál by uľahčil rôzne procesy. Aj pán minister životného prostredia sa po našom neúspechu s petíciou vyjadril, že stav klimatickej núdze by pomohol aj jemu niektoré veci ambicióznejšie riešiť. Prijatie by bolo deklaratívnym záväzkom, zatiaľ bez ukotvenia v legislatíve.
 

Ktoré politické strany podporili vaše snahy? Majú strany svojom programe aj túto agendu?

My sme tie požiadavky petície snažili formulovať s ohľadom na to, čo strany pred voľbami sľubovali. OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí sľubovali ľuďom tieto priority, napr. mali v programoch, že sa budú snažiť o zníženie emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030.

To bola aj jedna z našich troch požiadaviek. Všetky tri strany v predvolebnom prieskume environmentálnych organizácií deklarovali, že budú chcieť vyhlásiť stav klimatickej núdze. Preto sme rátali s podporou všetkých týchto strán, nakoniec pri hlasovaní bolo jasné, že to nie všetky strany podporili. Môžem povedať, že strana Za ľudí túto petíciu podporovala jednotne a veľká časť klubu OĽaNO petíciou podporila. Stranou, ktorá sa snažila neprijať všetky tieto požiadavky bola strana SaS.


Parlament stav klimatickej núdze nakoniec nevyhlásil. Podpisovali ľudia petíciu zbytočne?

Petíciu podpísalo 128 000 ľudí a nepodpisovali ju určite zbytočne. Za ten polrok, keď sme lobovali v parlamente a snažili sme sa o zmeny, sa téma klimatickej krízy konečne stala témou aj pre médiá. Určite to nie je dostatočné, ale k zmene už došlo. Ešte nevieme presne, ako budeme pokračovať, ale plánujeme tlak na ambicióznejšie klimatické ciele.
 

Čo môže urobiť bežný občan?

Možností je viac. Prvou je podpisovanie petícií. Existuje veľa environmentálnych petícií. Je potrebné stále sa ozývať voleným zástupcom – primátorom, poslancom v zastupiteľstvách i parlamente. Je dôležité slušne sa ozývať, aby bolo vidno, že je záujem. Do budúcna sa iste vrátime k štrajkom Fridays for Future. Treba tlačiť na volených zástupcov a robiť aj každodenné kroky v našich životoch.
 

Keby bol stav klimatickej núdze prijatý, koľko by nás to stálo?

Náš záväzok vyhlásiť stav klimatickej krízy nemá nič s financiami, nakoľko je to deklaratívny záväzok k presadzovaniu ambicióznejších krokov, ale je neskutočne dôležité investovať do budúcnosti a investovať do zelených riešení. Sanácia problémov nás bude stáť v budúcnosti omnoho viac ako investícia.
 

Čo by sme pre klímu ako krajina mali určite urobiť v najbližších rokoch?

My sme mali tri hlavné požiadavky. Prvou bolo vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Druhou požiadavkou bolo, aby sme dosiahli ako SR uhlíkovú neutralitu do roku 2040 a vytvorili strategický plán do roku 2021, ktorý zatiaľ nemáme. Okrem toho je dôležité vzdelávať mladých ľudí a dostať túto tému do školstva po vzore Talianska, kde je tento predmet povinný. Len ľudia, ktorí majú dostatočné informácie, dokážu robiť individuálne kroky v bežnom živote a zároveň tlačiť na systémové zmeny.

Treťou požiadavkou bolo zníženie emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030, to znamená, že sa treba snažiť o toto zníženie. EÚ schválila v decembri zníženie o 55 percent do roku 2030, ale to, žiaľ, podľa vedeckých analýz nestačí a potrebujeme znížiť emisie o 65 percent.
 

Bude riešením tzv. klimatický zákon, ktorý sa na ministerstve životného prostredia pripravuje? Nebude to už neskoro?

Zatiaľ nemám bližšie informácie ohľadne tohto zákona, ale myslím si, že tento klimatický zákon je potrebný.
 

Ako osloviť staršiu generáciu ohľadne klímy? Kto a ako by sa jej mal prihovárať?

Tieto kompetencie by nemali byť na mimovládnych organizáciách či jednotlivcoch, žiaľ, aj my sme svoju kampaň robili s nulovým rozpočtom. Tá osveta je neskutočne potrebná, určite by sa mala šíriť medzi staršími ľuďmi, lebo sa týka každého z nás. A práve starší ľudia sú najzraniteľnejší. Už teraz sú na Slovensku v dôsledku klimatickej krízy znevýhodnení.

V horúcich letách trpí ich zdravie, v studniach nemajú vodu či prichádzajú o majetok pri záplavách. Je to klimatická nespravodlivosť, ktorá sa týka všetkých generácií, seniorov nevynímajúc. Ministerstvo životného prostredia by malo vymyslieť nejaké spôsoby, akými šíriť adresnú osvetu aj medzi ľuďmi, ktorí nemajú prístup k internetu. 

Diskusia /
Súvisiace články:
Autor: © Nový Čas, Andrea Kvintová

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania. Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov viac informácií k ochrane osobných údajov.


Foto
Kristina sa nechala nafotiť kamoškou v oceáne: Desivé, čo sa jej podarilo zachytiť!
Dortmund zrejme bez najväčšej hviezdy: Tréner verí v zázrak
Pfizer testuje nové tabletky proti covidu: Podarí sa im odvrátiť nákazu u ľudí?
Francúzi vybabrali s domácimi Belgičanmi: Ich tréner prezradil viac o taktike na cyklistických MS
Otvorené priznanie Simony Krainovej: Česka má dosť! Chce žiť niekde úplne inde
Čo to malo znamenať? Afganský exprezident vysvetľuje čudný príspevok na sociálnej sieti
Matka sa nestačila čudovať, akú básničku vymyslela jej 5-ročná dcérka: Z toho pôjdete zaručene do kolien
Naučte potomkov hospodáriť: Aké vreckové dávať deťom?
Plačková pred zadržaním: Pochválila sa luxusným domom, na druhý deň tam nabehli kukláči!
Federer volá po revolúcii vo vzťahu hráči-médiá: Upozorňuje na neprimeranú kritiku zo sociálnych sietí
Foto
Hviezdu Liverpoolu prezradila fotka: Ako dlho bude chýbať Kloppovi?
Aktualizované
Prokurátor špeciálnej prokuratúry požiadal sudcu o vydanie zatykača na exšéfa operatívcov NAKA