Ruský rezort diplomacie predtým uviedol, že Moskva robila všetko pre zachovanie zmluvy a podľa neho celú zodpovednosť za jej vypovedanie nesú USA. Američania sa podľa ministerstva "aktívne zasadzujú za transparentnosť vo vojenskej oblasti iba v prípadoch, keď očakávajú, že prostredníctvom nej dosiahnu niektoré zo svojich výhod". Keď nejde o takýto prípad, USA začínajú klásť prekážky pre realizáciu príslušných dohôd, pričom "nemyslia na európsku bezpečnosť, ani na obavy spojencov, ani na svoj potenciál pri uzatváraní zmlúv".
Ruský rezort zároveň poznamenal, že situácia v súvislosti s dohodou o otvorenom nebi poukazuje na márnosť pokusov o dosiahnutie jednostranných výhod, pričom ignoruje záujmy a obavy Moskvy. Ruská diplomacia podľa TASS apelovala na západných partnerov, aby si uvedomili, že nemôžu dosiahnuť svoju bezpečnosť bez zohľadnenia bezpečnostných záujmov Ruskej federácie a jej spojencov.
EÚ a NATO vyjadrili ľútosť v súvislosti s rozhodnutím Ruska odstúpiť od Zmluvy o otvorenom nebi. Spojené štáty tak urobili minulý rok počas vlády bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Moskva a Washington sa dlhodobo obviňovali zo vzájomného porušovania jej pravidiel. Dolná komora ruského parlamentu návrh zákona o odstúpení od zmluvy prijala už 19. mája. Po schválení hornou komorou zákon 7. júna podpísal prezident Vladimir Putin, ktorý návrh aj predložil.
Zmluva o otvorenom nebi umožňuje signatárskym krajinám vykonávať neozbrojené prieskumné lety nad celým územím jej členských štátov, čím sa má medzi nimi budovať vzájomná dôvera. Zmluva bola podpísaná krátko po skončení studenej vojny v roku 1992 v Helsinkách a pridalo sa k nej vyše 30 krajín. Účinnosť nadobudla v roku 2002 a je vnímaná ako dôležitý nástroj medzinárodnej kontroly zbrojenia.
