Pamiatky, ktoré dnes obdivujú tisíce turistov, chátrali a nebol veľký záujem ich zrekonštruovať. Všetko sa však zmenilo, akoby mávnutím čarovného prútika. S jej obnovou sa začalo už za bývalého režimu komunistov. Na našich záberoch môžete porovnať, ako vyzerala Banská Štiavnica začiatkom minulého storočia, keď už bolo baníctvo na ústupe, so súčasnosťou.
Začiatkom 20. storočia bola Banská Štiavnica podobná iným baníckym mestečkám. Baníctvo bolo pomaly na ústupe a dobré meno celému regiónu robila Banícka akadémia, neskôr Vysoká škola banícka a lesnícka, ktorá vznikla v roku 1763. Bola to prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Po jej presťahovaní do Maďarska v roku 1919 však začala Banská Štiavnica upadať.
„V 70. rokoch minulého storočia už bolo mesto na tom zle, doslova v ruinách. Postupne sa však podarilo presvedčiť vysokých komunistických funkcionárov, aby Štiavnicu zrekonštruovali,“ vysvetlil Igor Kuhn, riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica s tým, že oni súhlasili a reštaurátori začali Štiavnicu pomaly rekonštruovať.
„Keby sa to nestalo, bolo by tu mŕtve mesto. Našťastie Štiavnica takto neskončila, pomaly sa začala vzmáhať a v súčasnosti sa teší veľkému záujmu turistov,“ dodal Kuhn a doplnil, že v roku 1993 bola Banská Štiavnica zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
