Generálna advokátka sa zaoberala otázkou, či sa zastavenie trestného stíhania z dôvodu amnestie aj napriek neskoršiemu zrušeniu amnestie má považovať za právoplatné oslobodenie, ktoré vyvolá uplatnenie zásady ne bis in idem. Upozornila, že také právoplatné rozhodnutie musí spĺňať dve podmienky. Po prvé, týmto rozhodnutím musí byť trestné stíhanie definitívne zastavené, a po druhé, toto rozhodnutie musí byť vydané na základe posúdenia veci samej.
Kokottová zastáva názor, že prvá podmienka je splnená. Trestné konania boli vykonaním amnestie právoplatne skončené. Pokiaľ však ide o druhú podmienku, údaje obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú dospieť ku konečnému záveru. Z pojmu oslobodenie vyplýva, že sa skutočne rozhodlo o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného so zreteľom na okolnosti prípadu, čo však v prípade rozhodnutia o zastavení trestného stíhania z dôvodu amnestie spravidla neplatí.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania o otázke, či napriek tomu bola trestnoprávna zodpovednosť posúdená, obsahuje navzájom si odporujúce údaje.
Na základe uvedeného sa generálna advokátka domnieva, že zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača, ak bolo trestné stíhanie najprv právoplatne zastavené z dôvodu amnestie bez posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých osôb, ale rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušením amnestie stratilo účinky. A v závere svojho hodnotenia spresnila, že posúdenie zákonnosti zrušenia amnestie, ako aj s tým spojené obnovenie trestného konania nespadá do pôsobnosti práva Európskej únie.
