Kto to nezažil, neuverí. V Rusku totiž vládne totálna byrokracia, ktorá sa prejavuje už pri vstupe do krajiny. Nadarmo máte po prílete na letisko všetky potrebné dokumenty, ktoré sa od vás pôvodne vyžadovali. Po pristátí lietadla vám totiž prinesú tie isté, aké už máte vyplnené, akurát nie sú vytlačené na výšku, ale na šírku. A opäť ich musíte v lietadle na kolene vypísať. „Išiel som sem naposledy. Do Ruska ma už nikto nedostane,“ posťažoval sa jeden z fanúšikov na palube lietadla. To ešte netušil, že o pol hodiny, keď vás konečne pustia z lietadla, príde ďalší problém.
Nikoho z ruských vojakov, colníkov a všelijakých ochrankárov nezaujíma váš negatívny PCR test, ktorý ste si museli urobiť na Slovensku, aby vás pustili do lietadla, teda aj do Ruska. Tunajší zdravotníci vám pred pasovou kontrolou strčia paličky do dvoch nosných dierok a ústnej dutiny takým spôsobom, že sa vám chce až vracať. Až potom vás konečne privíta futbalový Petrohrad, kde však trampoty pokračujú. To, že sa prakticky okrem tlačových konferencií, ktoré sa však väčšinou konajú online spôsobom, nedostanete k hráčom, sa dá ešte z hľadiska súčasnej covidovej doby pochopiť. Aj to, že slovenská reprezentácia nemohla pre vyťaženosť trávnika na hlavnom petrohradskom štadióne trénovať, ale miestni organizátori komplikujú život požadovaním vždy iných potvrdení. „Raz bolo treba mať povolenie na vstup na štadión od inej security ako predtým, druhýkrát nechceli pustiť kameramana, potom trvalo pol hodiny, kým sme sa pre kontrolu dostali o pár krokov ďalej, a potom nefungovalo presscentrum. Proste nech žije Rusko,“ vyjadril sa jeden zo slovenských mediálnych pracovníkov. Aj o tom je teda EURO 2020 v Petrohrade.
