S pani Šafránkovou ste prežili pri filmovaní kus hereckého života. Zabolelo vás, keď ste si uvedomili, že sa už viac nestretnete, už nikdy si nič nebudete môcť povedať?
Ľudia si myslia, že sa ako herci stretávame denne, chodíme spolu na kávu, na pivo... To však nie je pravda, herci sa vídajú zväčša len pri práci. Keď nás dá dohromady filmovanie či televízne nakrúcanie, tak sa vidíme aj každý deň. No keď padne posledná klapka, zaprajeme si veľa šťastia, štáb sa rozíde a každý sa poberie svojou cestou. Možno sa už herci nikdy neuvidia, ale možno sa zas stretnú pri inej práci.
Tri oriešky pre Popolušku však nebola vaša posledná spolupráca s pani Šafránkovou. Stretli ste sa po rokoch, v roku 1982 pri nakrúcaní rozprávky Tretí princ, do ktorej vás obsadil režisér Antonín Moskalyk.
Tretieho princa sme točili v Adršpašsko-teplických skalách, v jedinečnej prírodnej rezervácii. Bolo to dobrodružné nakrúcanie a myslím si, že film sa vydaril. Boli sme s Líbou už o čosi starší, vyspelejší, skúsenejší, a točilo sa nám spolu veľmi dobre. Antonín Moskalyk bol režisér, ktorý mal, na rozdiel od niektorých iných režisérov, hercov rád. Pracoval s nami na pľaci a my sme ho brali skutočne ako otca nášho herectva. Veľmi sme si s ním rozumeli. Rovnako je to i s kolegami. To človek hneď zistí, keď má kolega profesionálny úsmev, trošku prázdne oči, veci hovorí len akoby mimochodom. Ale keď sa hrá naozaj a herec tam vie dodať emócie, tak vznikne medzi ľuďmi zvláštna vibrácia. A Líba vedela emócie odovzdať aj prijať. Dnes už to viem rozpoznať.
V čase, keď ste sa stretli pri nakrúcaní rozprávky Tri oriešky pre Popolušku, Libuše Šafránková už mala za sebou rolu Barunky v Babičke, do ktorej ju ako šestnásťročnú študentku konzervatória obsadil práve spomínaný režisér Moskalyk. Bolo na pľaci cítiť, že je vyzretejšia herečka?
Keď nakrúcala Babičku, bola skutočne ešte dieťa, hoci veľmi talentované. Bola to jej prvá veľká herecká skúsenosť. Mojou prvou veľkou rolou bol práve princ v rozprávke Tri oriešky pre Popolušku. Ocitol som sa teda medzi ostrieľanými hercami. Veril som režisérovi Vorlíčkovi, pretože som nevedel, ako sa filmuje, nemal som veľké skúsenosti. Musel som sa veľmi dívať. Vladimír Menšík mi hovoril: ,Buď tu a stále sa pozeraj, aby si sa to naučil.‘ Slávny režisér Evald Schorm, od ktorého som sa veľa naučil hlavne o režírovaní, zvykol hovoriť: ,Je dôležité, aby bol človek v živote obklopený dobrými hercami. Pretože sa veľa naučí a má nádej, že sa stane tiež dobrým umelcom.‘ Horšie je, keď človek niekam zapadne. Čo si budeme hovoriť - kúpna sila herca je sláva. Schorm zásadne točil len keď medzi hercami vládla dobrá nálada. Ak to tak nebolo, sedeli sme v divadle a rozprávali sme sa o úlohách. Keď bola tá správna atmosféra, tak sme skúšali. Bol veľký priaznivec toho, aby boli ľudia naladení na jednu vlnovú dĺžku. Aby inscenácia pre divákov nebola utrpením, ale aby sa na predstavenie tešili.
Pán režisér Jiří Menzel o Libuši Šafránkovej, ktorá hrala napríklad v jeho filmoch Slavnosti sněženek či Vesničko má středisková, povedal, že ona nie je herečka, ale prírodný úkaz. Vraj mala v sebe úžasnú pozitívnu auru, ktorú majú len malé deti a zvieratá. Aj vy ste ju takú poznali?
Tá aura u nej bola určite a, samozrejme, obrovský talent. Keď Líba hrala, vždy ste v jej očiach videli veľkú silu a pravdu. Neklamala, hovorila to, čo cítila. Pomenovala veci pravým menom. Ako herečka pracovala s emóciami, každé jej slovo, gesto malo veľkú silu. Dali jej prejavu presne to, čo sa pri konkrétnej postave vyžadovalo. Bola zvláštny talent, to sa nedá naučiť. Vždy to každého zarazilo, aká v nej bola sila, aké v nej bola pravda.
Zvykli ste pri nakrúcaní Popolušky po skončení filmovacieho dňa ísť ako partia niekam spolu?
Líba nebola ten typ, ktorý by sa veselo bavil s celým štábom. Skôr sa držala trochu stranou, akoby premýšľala, čo sa bude točiť, čo sa má robiť. Pracovala vnútorne so svojimi emóciami. Určite to nebolo tak, že by sa stránila kolektívu, ale rada bola sama so sebou. Dokázala sama so sebou žiť. Tým bola trošku zvláštna. Libuška o svojom osobnom živote nikdy veľa nehovorila. Nepripustila, aby kolegovia videli do jej súkromia. Ale faktom je, že herci na filmovaní trávia spolu veľa času, spoznajú sa o čosi viac.
