Zuzana Maková (30), manželka Róberta Maka (30)
Ako ste sa s manželom zoznámili?
To už bolo dávno, asi pred deviatimi rokmi. Mala som najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý bol futbalista, a Robko bol vlastne jeho najlepší kamarát. Tak som s kamošom išla na futbal do Norimbergu, za ktorý akurát Robko hral. Tam sme sa prvýkrát videli a odvtedy to bola veľká láska.
Kde všade ste spolu žili a kde sa vám najviac páčilo?
Prvý rok som za ním dochádzala do Nemecka, pretože som študovala na vysokej škole, takže to bol taký vzťah na diaľku. Po roku sme čakali malého Robinka a presťahovali sme sa do Grécka, konkrétne do Solúnu. Boli sme aj v Petrohrade a teraz žijeme v Budapešti. Mali sme veľké šťastie, že Róbert mohol hrať vo veľkomestách. Všade bolo nádherne, ale najlepšie sa nám asi žilo v Solúne, Gréci sú veľmi priateľskí, nestresujú sa. Krásne bolo aj v Petrohrade, i keď prvý rok to bolo ťažké, pretože sme sa museli naučiť ruštinu.
Partnerky profi športovcov sa im väčšinou prispôsobujú. Je to pre vás ťažké?
Nie je to pre mňa vôbec ťažké, pretože sa viem prispôsobiť okamžite. Mám rada zmenu a v tomto životnom štýle vidím skôr výhody než nevýhody. Som za to všetko veľmi vďačná, osamostatnila som sa ako veľmi mladá, videla som svet, naučila som sa jazyk a som zodpovednejšia. Niektoré ženy si to možno nevedia predstaviť. Bola som hodená do vody, keď som mala 20 rokov, takže je to pre mňa prirodzené.
Ako a kde ste prežili koronakrízu?
Počas pandémie hral ešte tri mesiace v Turecku a tam sme s ním vôbec neboli, takže odtiaľ ako keby utiekol. Bol sám v hoteli, nezvládal to a ukončil kontrakt. Potom bol šesť mesiacov bez klubu, tak sme konečne boli prvýkrát u nás v dome na Slovensku. Fakt sme si to užívali. Samozrejme, Robo si chcel nájsť klub a keď sa mu to podarilo, odišli sme do Budapešti.
Pôjdete manželovi fandiť na majstrovstvá Európy?
Asi ich budeme sledovať s rodinou doma. Plánovala som s deťmi ísť do Petrohradu, keďže sme tam žili, ale Robo mi povedal, že sa to pravdepodobne nebude dať, takže uvidíme, je to otvorené. Každopádne, držím chalanom palce, šport je nepredvídateľný, stať sa môže všetko, je to o veľkom šťastí. Chalani tvrdo makajú, dúfam, že im to bude spolu ladiť. Uvidíme, lopta je guľatá. (smiech)
