Ako sa správať na dovolenke s nezaočkovanými deťmi? Bude v školách vakcinácia povinná? Aj na tieto otázky sme sa pýtali pediatričky z konzília odborníkov Eleny Prokopovej.
Panuje názor, že deti sú oveľa častejšie bezpríznakovými prenášačmi covidu než dospelí. Je to pravda?
S týmto tvrdením môžem súhlasiť. Nie je však pravda, že by deti boli len bezpríznakovými prenášačmi. Ochorenie COVID-19 postihuje aj deti. Deti však vzhľadom na svoj imunitný systém majú menej výrazné príznaky pri tomto ochorení. Môže u nich prebiehať bezpríznakovo, môžu mať mierne príznaky, ale môže sa stať, že sa prejaví aj ťažším priebehom. To, že má covid menej výrazné príznaky, neznamená, že deti nie sú infekčné. Prenos z dieťaťa na iné dieťa, ale aj na dospelého, je úplne rovnaký ako medzi dospelými.
Do akej miery sú teda nebezpečné pre svoje okolie – rodičov alebo spolužiakov?
Problém je, že ak je dospelý príznakový, necíti sa dobre, ostane doma. Izoluje sa a s nikým sa nestretáva. Chorobu neprenáša ďalej. Deti môžu byť bezpríznakové alebo môžu mať mierne príznaky - napr. len upchatý nos, kašeľ, nádchu, ochorenie sa u nich nemusí identifikovať ako covid, a tým ho môžu oveľa jednoduchšie prenášať ďalej.
Rodičia bežne dávali deti do škôlky so soplíkmi, kašľom, dokonca aj s teplotou. Dnes už je rodič ostražitejší a ide s dieťaťom k lekárovi. Ako rozpoznať, či ide o covid, alebo len o bežné prechladnutie?
Aj my lekári sme jednoznačne ostražitejší. Ak má dieťa príznaky, ktoré by mohli znamenať, že by mohlo ísť o COVID-19, tak podľa metodického usmernenia položíme rodičom niekoľko otázok, ktoré nám umožnia vylúčiť covid, alebo naopak, vysloviť podozrenie na toto ochorenie. Napr. u dieťaťa môže ísť o COVID-19, ak má teplotu, upchatý nos, sucho kašle, môže mať hnačku a súčasne chodí do školského zariadenia, kde sa v jeho blízkosti vyskytol pozitívny prípad, alebo niekto v rodine má podobné respiračné príznaky ako dieťa, prípadne cestovali do zahraničia – rizikovej krajiny a podobne. Pri podozrení navrhneme rodičom, aby sa dieťaťu urobili testy na covid a podľa toho následne pristupujeme k liečbe.
Ako sa robia testy malým deťom? Závisí to od veku?
U detí sa robia testy úplne rovnako ako u dospelých, čiže môžeme im urobiť antigénové testy výterom z nosohltana, nosa alebo klasické PCR testy z výteru z nosohltana, alebo materiálu získaného kloktaním, či protilátkové testy. Prítomnosť protilátok proti covidu zistíme v krvi najskôr na 10. až 12. deň od ochorenia. Preto ak máme podozrenie na akútne ochorenie, robíme antigénové alebo PCR testy, nie protilátkové. Podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva deti do 10 rokov nemusia byť testované. Ak je napríklad dieťa v úzkom kontakte s pozitívnou osobou, môžu rodičia dieťa nechať v karanténe doma počas 14 dní a sledujú jeho klinické príznaky. Môžu sa rozhodnúť dať dieťa otestovať, až keď sa u neho vyskytnú klinické príznaky ochorenia. Preto mnohé deti neboli otestované, hoci mohli mať ochorenie COVID-19. Z hľadiska zdravotného stavu dieťaťa a aj možných následkov po ochorení je podľa nás pediatrov dôležité testovať aj deti v týchto prípadoch.
Koncom mája Európska lieková agentúra (EMA) odporučila rozšírenie používania vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech vo vekovej kategórii od 12 do 15 rokov. V súčasnosti je použitie tejto vakcíny schválené od 16 rokov. Po odporučení EMA rozhodnutie o zmene vydá Európska komisia a takéto rozhodnutie bude automaticky platné vo všetkých členských štátoch EÚ. Kedy sa teda začne s očkovaní tejto vekovej kategórie u nás?
Budeme sa snažiť, aby sa s očkovaním detí od 12 rokov začalo čo najskôr. Aj spoločnosť Moderna už ukončila klinické skúšky u detí od 12 do 18 rokov, čaká sa na schválenie jej použitia v tejto vekovej kategórii. Rovnako ostatné firmy vyrábajúce vakcíny proti ochoreniu COVID-19 v súčasnosti realizujú klinické skúšky použitia vakcín u detí, dokonca v tých najnižších vekových kategóriách. Tým, že pri covide je najväčšie riziko u starších ľudí, všetky klinické skúšky prebiehali na začiatku na tejto vekovej kategórii ľudí. Bolo potrebné čo najskôr vyvinúť bezpečnú vakcínu pre najrizikovejších pacientov. Až postupne sa klinické skúšky zamerali na pacientov nižších vekových kategórií. COVID-19 je ochorenie, ktoré postihuje všetky vekové kategórie ľudí, vrátane novorodencov. Na dosiahnutie kolektívnej imunity – stavu, keď sa prestane vírus nekontrolovane šíriť v populácii – bude potrebné zaočkovať aj detskú populáciu.
Bude asi dosť ťažké zaočkovať všetky deti v krajine, kde je problém očkovať dospelých. Pretože sa stretávame aj s tým, že rodič je ochotný seba dať zaočkovať, ale dieťa zaočkovať odmieta. Ako optimisticky vidíte očkovanie detí v našej krajine?
Neviem, ako to v konečnom dôsledku dopadne, ale faktom je, že nijak ináč sa covidu nezbavíme. K normálnemu životu sa vieme vrátiť iba vtedy, ak budeme zaočkovaní a budeme mať voči ochoreniu imunitu. Ani imunita po prekonaní ochorenia nie je dostatočná na to, aby nás chránila pred opätovnou infekciou. Na dosiahnutie kolektívnej imunity potrebujeme mať zaočkovaných približne 73 % populácie. Ak by k nám prišla nebezpečnejšia mutácia, napr. indická, potrebovali by sme zaočkovať vyše 80 % populácie.
Čo by znamenala kolektívna imunita?
Kolektívna imunita znamená, že sa vírus prestane šíriť v populácii. Väčšina ľudí bude voči vírusu odolná - imúnna. Môžu sa vyskytnúť ochorenia u neimúnnych jednotlivcov, v miestach, ohniskách, kde je málo zaočkovaných ľudí.
Ako presvedčiť rodičov, aby svoje dieťa dali zaočkovať?
Treba si uvedomiť, že na covid, môžu ochorieť aj deti. Deti môžu ochorenie preniesť na svojich rodičov, starých rodičov, ktorí možno nebudú zaočkovaní. Tým, že deti fungujú vo veľkých kolektívoch, kde je dodržiavanie pravidla R-O-R (rúško-odstup-ruky) a ďalších opatrení zložité, pravdepodobnosť, že deti ochorejú a prinesú ochorenie domov, je väčšia. Ďalšia vec je pediatrický zápalový multisystémový syndróm (PIMS), nové ochorenie, ku ktorému dochádza 3 až 5 týždňov po prekonaní covidu. Ochorenie je vyvolané autoimunitnou reakciou v tele dieťaťa. Je to veľmi závažné ochorenie, ktoré sa môže skončiť aj jeho smrťou. Môže sa vyskytnúť aj u detí, ktoré prekonali ochorenie covid úplne bezpríznakovo. Je to ďalší faktor, dôvod, prečo deti očkovať.
