Emitenti stravných lístkov totiž podľa liberálov hľadajú medzery v zákonoch na zachovanie svojich vysokých ziskov a finančné príspevky stále nie sú s gastrolístkami zrovnoprávnené.
"Novelou Zákonníka práce, ktorú predkladáme na júnovú schôdzu, odstránime problémy aplikačnej praxe a urobíme ďalší krok ku skutočnému zrovnoprávneniu vyplácania stravného pre zamestnancov v peniazoch. Konkrétne ide o jasné zadefinovanie nezdanenia finančnej náhrady," vysvetlil predseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS). Návrh novely podľa jeho slov určí aj vyplácanie stravného pozadu spolu so mzdou, čo výrazne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľov. "Navyše, živnostníci nebudú musieť bločkami dokazovať, že peniaze minuli na nákup stravy. Tento návrh tak pomôže nielen zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, ktorí sa rozhodnú namiesto stravných lístkov dostávať peniaze," podotkol Viskupič.
Novelu predložil Viskupič spolu s ďalšími poslancami - Jozefom Hlinkom (Sme rodina), Jarmilou Hargašovou a Petrom Kremským (obaja SaS), Tomášom Lehotským a Vladimírou Marcinkovou (obaja Za ľudí). Súčasná legislatíva umožňuje zamestnancom od 1. marca tohto roka vybrať si, či chcú od zamestnávateľa dostať stravný lístok alebo peniaze. Ak firma prispieva na stravovanie svojich zamestnancov len v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov nie sú rozdiely. Ak však firma prispieva zamestnancom nad rámec, táto časť finančného príspevku sa už zdaňuje. Tu už rozdiel je, pretože ak firma prispieva zamestnancom na stravovanie nad rámec stravnými lístkami, nezdaňuje sa ani ten zvyšok, ktorý je nad rámec zákona.
"Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov," píše sa v dôvodovej správe.
