Rozprávali sme sa s ním o tom, ako pandémia ovplyvnila život jeho rodiny, koncerty Hexu, ale aj o tom, ako s kapelou prežívali náročné mesiace Ďuďovej choroby a ako aktuálne fungujú v zmenenom zložení.
Začnime tou ešte stále najpálčivejšou témou, ktorú riešime všetci. Ako ste doma prežívali koronavírusovú pandémiu?
Asi ako u všetkých, aj u nás to malo fázy. Na začiatku sme si hovorili, že tak teda ostávame chvíľku doma, pár týždňov si oddýchneme. Potom to však začalo pritvrdzovať, prišla online škola našej Ely, ktorá je druháčka na základnej škole. Máme šťastie, že v jej škole sa naozaj snažia, vyučovanie je ozaj kvalitné aj na diaľku a snažia sa rodičom vychádzať v ústrety. Čo sa týka práce, všetko sa zrušilo - aj moderovačky, aj koncerty s Hexom. V lete sa to síce trochu uvoľnilo, ale možno tak na 30 % v porovnaní s tým, ako sme fungovali pred pandémiou. Ale vlastne asi až s príchodom druhej vlny sme si všetci tak nejako reálne uvedomili, že to nebude iba na pár týždňov a myslím, že môžem povedať úplne za všetkých, že nám to pekne liezlo na nervy.
Trávili ste celú pandémiu v izolácii?
Sme celkom zodpovední a snažili sme sa izolovať. Máme šťatie, že bývame v dome. Tri roky bývame v Devíne, máme záhradu a bezprostredne za domom máme les. To je totálna výhoda, aj teraz v čase korony. Na ulici máme pár rodín s deťmi, pár Eliných spolužiakov, takže keď platili voľnejšie pravidlá, tak sme sa vonku stretávali a chodili sa prechádzať do lesa a tak.
A ako ste udržiavali kontakt so širšou rodinou?
Keď sa začala prvá vlna, tak sme mame odniesli starý telefón s veľkým displejom, na prvú stranu displeja sme dali veľkú ikonku FaceTime a denne sme si telefonovali. Je pravda, že na Vianoce sme sa videli, pretože to vedomie, že by mala byť úplne sama, bolo ťaživé. Ale týždeň pred Vianocami sme boli naozaj izolovaní doma a dvakrát sme podstúpili PCR testovanie. Nikto by si nechcel vziať na triko ohroziť najbližších.
Asi sa život viac zmenil vám ako vašej manželke Miške, keďže je ešte na materskej dovolenke…
Áno, Miška je ešte doma. Povedali sme si, že veď viac detí už nebude, tak nech majú mamu celé tri roky, ak je to možné. Miške sa teda veľa nezmenilo, ale mne výrazne. Približne od 20 rokov som samostatne zárobkovo činný, každý víkend pracovne niekde. Ľahko bolo byť super tatinom, keď som vedel, že v piatok vyrazím na cestu a síce sa unavím inak, ale od detí si oddýchnem. To sa teraz nedialo, bol som nonstop doma. Je to náročné a viem si predstaviť, že mnoho párov to musí mať zložité.
A u vás je to ako?
No, ja som prekvapený! Ešte sme medzi sebou nemali nejakú krízu, čo sa v dobrom čudujeme aj ja, aj Miška. Ale možno to je tým, že veríme tomu, že ak chceš rozdávať dobrú energiu, tak ju najprv musíš mať. Čiže ak chceš uspokojovať iných, musíš byť najprv uspokojený sám. Takže si navzájom doprajeme aj čas pre samých seba, aby sme si neliezli na nervy.
