Vyplýva to z novej štúdie, ktorej výsledky zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), informuje spravodajský portál BBC. Prvá globálna štúdia svojho druhu ukázala, že v roku 2016 zomrelo 745-tisíc ľudí na mŕtvice a srdcové ochorenia v dôsledku dlhých pracovných hodín. Najviac zasiahnutí sú pritom ľudia v juhovýchodnej Ázii a oblasti západného Tichomoria. Podľa WHO sa tento trend môže ešte zhoršiť v dôsledku pandémie koronavírusu.
Ľudia, ktorí pracujú 55 a viac hodín týždenne, majú podľa štúdie o 35 % vyššie riziko mŕtvice a o 17 % vyššie riziko úmrtia na srdcové ochorenie, v porovnaní s tými, čo pracujú 35 až 40 hodín týždenne.
Štúdia, ktorá vznikla v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), tiež ukázala, že takmer tri štvrtiny tých, ktorí zomreli v dôsledku dlhých pracovných hodín, boli muži v strednom alebo staršom veku. Úmrtia pritom často prišli neskôr, niekedy aj desaťročia po tom, ako ľudia príliš dlho pracovali.
I keď štúdia nepokrývala obdobie pandémie koronavírusu, predstavitelia WHO konštatovali, že nedávny nárast práce na diaľku a ekonomické spomalenie, mohli zvýšiť riziká súvisiace s dlhým pracovným časom. „Máme nejaké dôkazy, ktoré ukazujú, že keď krajiny vstúpili do národného lockdownu, počet odpracovaných hodín sa zvýšil o zhruba 10 %," priblížil Frank Pega z WHO.
Dlhý pracovný čas podľa štúdie môže za asi tretinu všetkých ochorení súvisiacich s prácou, čo z neho robí najväčšie pracovné zdravotné zaťaženie. Počet ľudí, ktorí pracujú dlho, podľa WHO stúpa, pričom v súčasnosti je to okolo 9 % svetovej populácie.
WHO navrhuje, aby zamestnávatelia brali tieto zistenia do úvahy, keď určujú zdravotné riziko svojich zamestnancov. Prínosné pre zamestnávateľov by bolo určenie maximálnych pracovných hodín, keďže sa podľa Pegu ukázalo, že to zvyšuje produktivitu. „Je naozaj rozumné nezvyšovať v ekonomickej kríze prácu nadčas," skonštatoval.
