Jeho prepustenie z väzby predtým nariadil Ústavný súd (ÚS) SR. Antoš ozrejmil, že ŠTS od štvrtka (13. 5.) rozhodoval o ďalšom predĺžení väzby a v reakcii na nález ÚS jeho klienta prepustil. „Je to pre nás zadosťučinenie,“ reagoval obhajca na nález Ústavného súdu. Vysvetlil, že ten nerozhodol o nevine Martina Ribára, ale o porušení jeho práv pri rozhodovaní o väzbe. „Napádali sme to, že sme sa bránili a nikto nás nepočúval,“ doplnil Antoš. Priznal, že prepustenie svojho klienta nečakal, keďže ide o výnimočný krok.
„Dlhodobo sledujeme trend, že orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobných veciach tak, aby bol obvinený vo väzbe čo najdlhšie, a to za každú cenu,“ skonštatoval obhajca. Pripomenul, že Martina R. vzali do väzby v roku 2019, pričom v odôvodnení prvého rozhodnutia o väzbe, keď ho ŠTS vzal do väzby spolu s ďalšími obvinenými, sa ani len nespomínalo jeho meno. To považovali za úplné popretie práva na súdnu ochranu.
Ústavný súd teraz podľa neho povedal, že súdy sa musia zaoberať obranou každého obvineného osobitne. Poukázal tiež na to, že Ústavný súd potvrdil, že v prípade väzobného konania nie je jedno, ako je trestný čin kvalifikovaný, keďže od kvalifikácie sa odvíja aj dĺžka väzby. Pokračoval, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) zneužívajú tzv. nadkvalifikáciu trestného činu ako nástroj na účelové držanie osôb vo väzbe. Ozrejmil, že ŠTS a Najvyšší súd SR podľa nálezu Ústavného súdu pochybili v tom, že tento účelový postup OČTK prehliadli a nevenovali mu vo svojich rozhodnutiach žiadnu pozornosť, hoci to obhajoba opakovane namietala.
Dosahovať spoločensky žiaduce ciele nie je podľa Antoša možné prostredníctvom inkvizičnej zásady: „účel svätí prostriedky“. Považuje to za cestu úplne mimo rámca právneho štátu, cestu k diktatúre moci, k nadvláde štátu nad občanom, hoci aj motivovanú „dobrými úmyslami“. "O tom je tento ústavný nález. O hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci. O nastavení minimálnych štandardov, ktoré sú OČTK a väzobné súdy povinné rešpektovať vo vzťahu k právam väzobne stíhaných osôb," zhrnul Antoš. Senát ÚS SR v danej veci rozhodol na neverejnom zasadnutí 13. mája. Nariadil Martina Ribára bezodkladne prepustiť z väzby. Podľa Ústavného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť.
Advokát Martin Ribár sa dostal do väzby po výpovedi bývalého klienta a kajúcnika v prípade skupiny takáčovcov. Podstata jeho obvinenia spočíva podľa Antoša v tom, že mal navádzať svojho klienta, aby sa nepriznal k trestnému činu. K jeho ústavnej sťažnosti sa pripojila aj Slovenská advokátska komora. Hovorila o podozreniach z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie. Na jeho podporu vznikla aj Iniciatíva advokátov za právny štát (IAPŠ), ktorú podpísali desiatky advokátov.
„Nález Ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti je prelomovým preto, lebo určuje jasné mantinely, kedy je naplnená väzobná podmienka. Ústavný súd uvádza, že súdy musia skúmať materiálne podmienky potreby väzobného stíhania a nemôžu automaticky prijať právnu kvalifikáciu skutku, ktorá je mu kladená za vinu zo strany prokuratúry," uviedol jeden z iniciátorov IAPŠ Matej Marhavý. Podľa IAPŠ je toto rozhodnutie Ústavného súdu prelomové aj v tom, že sa bude týkať mnohých, ktorí sa nachádzajú v kolúznej a preventívnej väzbe.
Advokáta zadržali policajti v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. Špecializovaný trestný súd ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Martina R. koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.
