Minister zahraničných vecí SR po skončení rokovaní potvrdil, že tento tematický okruh bol na rokovanie Rady ministrov zaradený z iniciatívy slovenskej diplomacie.
"Cítim, že sa tomuto regiónu venujeme málo," povedal Korčok a pripomenul, že posledná "veľká" diskusia o regióne sa uskutočnila pred takmer dvoma rokmi, pričom západný Balkán a podpora jeho európskej perspektívy dlhodobo patria medzi zahraničnopolitické priority Slovenska a EÚ. "Teší ma, že Rada EÚ prijala moju iniciatívu k substantívnej diskusii o tomto regióne, ktorý je nie len naším susedstvom, ale zároveň aj európskym priestorom, v ktorom chceme stabilitu, bezpečnosť a užšiu spoluprácu," dodal.
Podľa jeho slov je chybou, že pohľad EÚ na tieto krajiny sa zužuje na to, či plnia alebo neplnia prístupové kritériá. Je pravdou, že ich integračný príbeh sa veľmi rôzni, ale aj to, že tieto krajiny sú sklamané prístupom Únie. Aj preto svojich rezortných kolegov vyzval, aby členské štáty prestali blokovať otvorenie prístupových rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom. "Obe krajiny splnili všetko, čo sme od nich chceli, a má to obrovský význam. Lebo ak mi nezareagujeme, potom občania týchto krajín sa oprávnene pýtajú, či to s ich budúcnosťou v Európe myslíme vážne," vysvetlil.
Upozornil tiež, že s týmto regiónom treba oveľa viac hovoriť o zahraničnej politike a nezameriavať sa len na technické predpoklady ich členstva, pričom je s nimi potrebné hovoriť ako s partnermi a nie z pozície "mentorov", aby mali pocit, že sú naši najbližší spojenci.
"Ostatní ministri uznali, že západnému Balkánu sa musíme viac venovať, nie ako doteraz," opísal priebeh rokovaní. "Lebo potom sme prekvapení, že na západnom Balkáne sa usádzajú iní hráči, ktorí ponúkajú iný spôsob riadenia spoločnosti. My prosto západný Balkán nesmieme stratiť," dodal Korčok.
Na otázku TASR, či členské krajiny môžu presvedčiť Bulharsko, aby neblokovalo prístupové šance Severného Macedónska z dôvodu sporov o jazyk a kultúrnu identitu, Korčok uviedol, že všetci členovia EÚ by sa mali zamyslieť nad tým, či je vhodné vnášať úzko bilaterálnu agendu a historicky citlivé otázky do procesu rozširovania. "V Európe máme všetci rôzne historické problémy, s ktorými sa musíme vyrovnať. Ale ak sa začneme teraz nimi zaoberať, tak o západný Balkán prídeme," odkázal v závere rozhovoru.
