Spomienka naň rezonuje celou Európou, ba svoje stopy zanechal i v Egypte. Zomrel na ostrove Sv. Heleny v rezidencii Longwood House. Jeho posledné slová boli: „France, armée, tête d´armée, Jósephine“ - „Francúzsko, armáda, vodca armády, Jozefína“. Mal 41 rokov. Napoleona a jeho Grande Armée mala možnosť bezprostredne spoznať aj Bratislava, a to hneď dvakrát. V roku 1805 a 1809.
Uhorsko chcelo v spore Francúzska s Rakúskom zostať neutrálne. Napoleon I. dostal po obsadení Viedne od veliteľa mesta Bratislava, generála Pálffyho v tomto zmysle list, na ktorý mu hneď na druhý deň 16. novembra 1805 odpovedal, že nemá v úmysle nepriateľsky vystupovať proti Uhorsku. Podmienkou však bolo, že Uhorsko sa vzdá insurekcie (odvodov, verbovania vojakov) a uzatvorí formálnu zmluvu o neutralite. Bola v tom zahrnutá aj kapitulácia mesta Bratislava a odchod rakúskych vojakov z mesta.
Bratislava mala poskytnúť francúzskym vojakom nielen ubytovanie, ale aj potraviny a seno pre kone. Večer 27. novembra 1805 o 21. hodine dorazili do mesta francúzske pluky číslo 12, 15, 21, 85 v počte 8 000 mužov. Ďalej prišli do Bratislavy falangy jazdeckých plukov č. 1 a 2 v počte dvesto mužov. Bol tiež ohlásený príchod plukov číslo 25 a 111, s ktorými prídu generáli Lorche, Petit, Goltiér a iní dôstojníci, ktorých musí mesto ihneď ubytovať.
Bratislava mala v tom období cca 25 000 obyvateľov. Vojaci boli ubytovaní v domoch občanov. Na každého majiteľa domu pripadlo 20, 30 a niekedy i 50 vojakov. Vojakov umiestnených v súkromných domoch mali živiť majitelia domov, u ktorých boli vojaci a dôstojníci ubytovaní. Mesto nebolo pripravené ubytovať a stravovať také množstvo vojakov a iba s veľkými ťažkosťami mohlo poskytnúť dôstojníkom posteľnú bielizeň a mužstvu slamu. Do mesta prišiel aj maršal Louis Nicolas Davout so svojím brigádnym generálom Gudinom, sprevádzaný jednotkami pechoty a jazdy.
Podpísanie mieru
Už 30. novembra na Napoleonov rozkaz brigádny generál Gudin stiahol všetko vojsko za rieku Moravu. Na obed, okolo 12. hodiny, vyšiel z mesta posledný oddiel francúzskeho vojska. Smerovali na bojové pole k Slavkovu (Austerlitz). Sťažnosti na incidenty a výtržnosti v podobe krádeží a škôd na majetku vyriešil generál Gudin vyplatením náhrady poškodeným obyvateľom mesta. Mesto si vydýchlo. Ale nie nadlho. Už 2. decembra 1805 sa na poli pri Slavkove odohrala slávna bitka troch cisárov, v ktorej Napoleon I. porazil spojenecké vojská rakúskeho cisára Františka I. a ruského cára Alexandra I.
O niekoľko dní na to, 12. decembra, sa francúzske vojsko do Bratislavy vrátilo. Boli to oddiely maršala Davouta a brigádneho generála Gudina v počte skoro 20 000 mužov. Pre mesto a jeho obyvateľov nastalo veľmi ťažké obdobie, počas ktorého francúzska armáda mesto doslova „vyjedla a vypila“. Toto ukončilo podpísanie známeho Bratislavského mieru - Presburger Paix - ktorý bol podpísaný v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca 26. 12. 1805. Za Rakúsko zmluvu signovalo knieža Lichtenstein a za napoleonské Francúzsko minister zahraničných vecí Charles Maurice de Talleyrand-Périgord.
Útok na Petržalku
Oveľa tragickejší stret s Napoleonovou armádou zažila Bratislava v roku 1809. Po tom, čo Viedeň otvorila svoje brány francúzskej armáde bez boja, sa Napoleon rozhodol dobyť ľavý breh Dunaja útokom na Petržalku (Engerau) a následne obsadiť Prešporok (Bratislavu). Touto úlohou poveril svojho najlepšieho veliteľa, ktorým bol maršal Louis Nicolas Davout. 3. júna sa začalo mesiac a pol trvajúce obliehanie Bratislavy.
