Podľa agentúry Reuters to v sobotu oznámili čínske štátne médiá, podľa ktorých väčšina stroja zhorela pri vstupe do atmosféry. Zatiaľ nie sú správy o tom, že by trosky rakety dopadli do obývaných oblastí.
Zvyšok čínskej rakety patril k najväčšiemu vesmírnemu odpadu, aký vstúpil do zemskej atmosféry za posledné desaťročie. K incidentu podobných rozmerov pritom došlo naposledy pred rokom, a jednalo sa rovnako o časť rakety Dlhý pochod 5B. Niektoré jej časti vtedy dopadli do Pobrežia Slonoviny, kde podľa médií zničili niekoľko domov. Nikto však neprišiel k ujme.
Časť rakety, ktorá dopadla na zem dnes, vážila podľa odhadov asi 18 až 20 ton. Z krajiny odštartovala na konci apríla a do vesmíru vyniesla základný modul budúcej čínskej orbitálnej stanice. Namiesto zostupu do atmosféry však jeden zo stupňov rakety zostal na obežnej dráhe a obletel zem rýchlosťou takmer 7,7 kilometrov za sekundu. Postupne však strácal výšku.
Vedci po celom svete sa potom snažili predpovedať, kedy raketa vstúpi do atmosféry a kam asi dopadne. Kvôli veľkému množstvu rôznych premenných však aj najlepšie odhady počítali s odchýlkou až niekoľko dní, predikcie sa začali spresňovať až niekoľko hodín pred predpokladaným pádom. Reuters poznamenáva, že rozdiel jednej minúty pri vstupe do atmosféry ovplyvnilo miesto dopadu trosiek o stovky kilometrov.
Vzhľadom na to, že 70 percent povrchu Zeme tvoria oceány, bola najväčšia pravdepodobnosť, že raketa dopadne do vody. Podľa astrofyzika Jonathana McDowella z Harvardovej univerzity mohli trosky spadnúť od New Yorku, Madridu a Pekingu na severnej pologuli až po južné Čile a novozélandskú metropolu Wellington na južnej pologuli.
Experti zo západných krajín kvôli nekontrolovateľnému zostupu rakety Čínu kritizovali za nezodpovedný prístup. Čínsky štátny bulvárny denník The Global Times však tvrdenia o tom, že sa raketa vymkla kontrole a mohla by spôsobiť škody, označil za "západnéý(mediálny) humbuk".
