Seriál Búrlivé víno je novým televíznym hitom a vôbec prvým projektom tohto druhu, ktorý sa dokáže v sledovanosti vyrovnať Paneláku. Spolu s ním stúpa aj popularita jednej z hlavných postáv MUDr. Martina Roznera, alias Juraja Loja (28).
Máte rád mastné?
Nemám, z tučného mäsa ma od malička napína.
Narážam na vaše zaujímavé priezvisko... Nepátrali ste po tom, ako k nemu vaši predkovia prišli?
Nepátral, ale asi to boli mäsiari. (smiech) Zaujíma ma však genéza mojej rodiny. Zistil som, že môj dedko z otcovej strany pracoval ako hlavný záhradník vo francúzskom Versailles a keď sa vrátil na Slovensko, skúpil dosť veľké časti vinohradov a polí. Z matkinej strany mám nemecké korene a, čo ma zaujalo, moja prababka zachránila počas druhej svetovej vojny Židovku – ukrývala ju na povale.
Aký máte vzťah k vínu?
Radšej mám pivo, ale na dobrom bielom víne si tiež rád pochutím. Kedysi som s rodičmi býval na dedine – vo Vištuku, tam sme mali vinohrad. Otec s bratom tomu ostali dodnes verní, otec má jednu vináreň a brat dve.
Vhodnejšieho kandidáta na hlavnú rolu v Búrlivom víne už Markíza ani nemohla zohnať... Ešte mi povedzte, že viete dobre hrať futbal, podobne ako vaša postava v Ordinácii, ktorou ste v seriáloch začínali.
Milujem hlavne pozerať futbal, španielsku ligu a Barcelonu. Skôr inklinujem k basketbalu, ktorý hrám asi pätnásť rokov. Najnovšie ma chytilo lezenie, konkrétne bouldering, čo sú krátke výšplhy bez lana.
Kvôli adrenalínu?
Ani nie. Pociťujem pri tom určité duchovné spojenie. Keď som na stene, sústredím sa len na svoje telo, svoju silu, som odkázaný len sám na seba. Veľmi mi to takto vyhovuje.
Do akej výšky takto lozíte?
Tri a pol až štyri a pol metra.
Takže nejde o život.
Nejde, ale človek sa pri tom dokáže veľmi zraniť. Ja mám našťastie zatiaľ len obúchané ruky a nohy.
V Búrlivom víne hráte pomerne dokonalého, milého človeka. Bez problémov ste sa s ním stotožnili?
Fúha, ani neviem, či som sa s ním stotožnil. Bola to pre mňa obrovská výzva a stále je. Nemyslím si, že som Pán dokonalý a nikdy som nehral tieto typy postáv. V divadle som hral čudákov, sedemkrát alkoholikov. Hrať pozitívnu postavu je nesmierne ťažké, aby to bolo uveriteľné, neskĺzlo to do patetickosti a primitívnosti. Nechcem to hrať turecky, na prvú.
Imidž, ktorý má vaša postava: vyčesaný sladký chlapec – to vám je zrejme dosť vzdialené.
Imidž sladkého chlapca je mi určite vzdialený. No účes, ktorý tam mám, je z 50. rokov, rebelujúci James Dean. (smiech) Takto som prišiel vyčesaný na kostýmové skúšky rovno z divadla, kde mám tento účes v jednej hre, ktorá je práve z 50. rokov. Tvorcom sa to zapáčilo a nechali mi ho, no v istý moment by sa mal zmeniť.
Dočasne trpíte. Ako vám ho vyrábajú? Fúkaním?
Keď som sa pripravoval na tú divadelnú hru, prišiel som do jedného kaderníctva a ukázal im, ako by som si to predstavoval. Ostrihali ma, stále som si to tak česal, aj v súkromí, aby si vlasy zvykli, takže teraz mi to drží bez problémov. Ako som si všimol, inšpiroval som aj Sajfu. (smiech)
Ale Jozef Vajda ho mal už dávnejšie v rámci zábavy v sitkome Hoď svišťom.
Vidíte, na to som aj zabudol, čiže nie som inovatívny. (smiech)
Je to vaša prvá veľká úloha. Aký je to pocit? Zadosťučinenie, že po rokoch v divadle a reklamách aj na vás prišiel rad?
Nikdy som nebral nič ako zadosťučinenie. Snažil som sa robiť svoju robotu čo najlepšie. Zámerne som nechcel hrať v seriáloch. Chcel som sa naučiť hrať najprv hlavne v divadle a divadlo je stále pre mňa na prvom mieste. Ako však vieme, z toho sa vyžiť nedá. Preto som prijal túto ponuku.
Dlho ste boli pre väčšinu ľudí ,,len“ partnerom Zuzany Kanócz. Čo to robilo s vaším egom?
Vôbec nič. My nie sme ľudia, ktorí bažia po nejakej sláve. Obaja sme si robili svoju robotu, držali sme si navzájom palce. Neviem ani pochopiť, prečo by mal nejaký partner žiarliť preto, že ten druhý je úspešný.
Prepracovali ste sa do kategórie „sexsymbol“. Po prvej vlne novinárskeho záujmu, čo myslíte, ste na takúto rolu pripravený?
Nie, nebol som na to pripravený. Ani vo sne mi nenapadlo, že by to mohol niekto riešiť. Pre mňa sú to tak smiešne veci... A nakoniec, nevidel som všetkých mužov na Slovensku, takže o sebe to určite nebudem tvrdiť. (smiech) Ale keď tak niekto označí ženu, alebo napíše o nej, že je sexsymbol, je to podľa mna urážka!
Takže nehľadíte viac do zrkadla.
To vôbec. Dokonca bežne cestujem aj v MHD.
Dá sa to zatiaľ?
Áno, keďže nechodím oblečený tak, ako v seriáli. Dokonca nedávno mi na basketbale jeden spoluhráč hovorí: „Minule som na teba pozeral a strašne sa podobáš na toho, čo hrá v Búrlivom víne. Nechcem ťa uraziť...“ V tomto bol tri a pol hodiny, až potom sme si išli sadnúť na kofolu a niekto mu hovorí: „Veď ale to je on!“ Myslím si, že zatiaľ som ľuďom akoby povedomý, len si ma nevedia zaradiť.
Keď sa písalo o vašom údajnom vzťahu s Nelou Pociskovou, Nela to niesla dosť ťažko. Vy ste sa nejedovali?
Nie, veľmi som sa na tom pobavil. Parkoval som, keď mi to novinári zavolali a začal som sa smiať. Prišiel som potom domov a počul som z kúpeľne, ako sa Zuzka smeje, lebo jej zjavne volali hneď po mne. Potešilo ma, že takto zareagovala. Nechápem ľudí, ktorí dokážu žiť s pocitom, že druhým ubližujú, lebo toto je ubližovanie.
Poďme do minulosti. Vraj ste ešte ako maturant nevedeli, čím presne chcete byť. Bolo vám aspoň jasné, že to bude umelecká cesta, alebo pripadali do úvahy aj praktickejšie alternatívy?
Och, praktické. (smiech) Neviem si predstaviť, čo, lebo u nás v rodine bol praktický môj brat. Ja som hrával na husliach, išiel som umeleckou cestou. Pôvodne som chcel ísť študovať maľbu na VŠVU, kde ma nevzali. Preto som sa rozhodol pre druhú alternatívu, herectvo. Istú chvíľu som rozmýšľal aj nad psychológiou, lebo to ma bavilo. Moja mama učí psychológiu a celkom som sa tomu venoval, mám doma nejaké knihy na túto tému. Nakoniec som sa však dostal na herectvo.
Ako často dnes beriete do rúk štetec?
Veľmi málo. Nemám v sebe ,,chtíč“. Kedysi to bolo tak, že mesiac som sa cítil ako maliar, mesiac ako herec, držal som sa svojich pocitov.
Svojho času ste vraj chceli študovať herectvo v USA... To ste už pochovali?
Chcel som ísť do Actor Studia, čo je veľmi vychytené herecké štúdio v New Yorku, odkiaľ vyšli tí najslávnejší ako Al Pacino, Marlon Brando, Sean Penn... Ibaže ako čas plynul, zamestnali ma v divadle, odsúval som to. Nie je to lacné, nie je to blízko... Žijem aj v partnerskom vzťahu a odísť na rok-dva...
Nebodaj by sa vám tam zapáčilo.
Zuzka by bola rada, jej sa v New Yorku páči. (smiech)
Do telefónu ste spomínali, že po tomto stretnutí sa chystáte do školy. Vy stále študujete?
Áno, na jazykovej škole taliančinu. Minimálne raz do roka idem do Talianska, milujem ten národ, jeho kultúru, reč.
Z jednej dovolenky ste sa práve vrátili. Taliansko?
Áno, snoubordoval som v Dolomitoch.
Za spoluprácu ďakujeme www.modant.sk.
