Plénum Ústavného súdu sa na neverejnom zasadaní zaoberalo asperačnou zásadou. Z rozhodnutia vyplýva, že ju nespochybňuje, ale sčasti zmierňuje a dáva súdom väčšiu voľnosť rozhodovať pri ukladaní výšky trestov.
Návrh na Ústavný súd podal prešovský krajský súdu ešte v auguste 2010. „Žiadal vysloviť nesúladnosť tzv. asperačnej zásady s ústavou,“ informoval hovorca prešovského krajského súdu Michal Drimák. Plénum Ústavného súdu vyhovelo návrhu a rozhodlo, že v ustanovení o asperačnej zásade nie je v súlade s ústavou veta „Súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Znamená to, že Ústavný súd nespochybňuje celú asperačnú zásadu, ale dáva sudcom väčšiu voľnosť rozhodovať pri ukladaní trestov. Zvyšuje sa horná sadzba, ale dolná sa nemení.
„Aj vďaka tejto zásade sa od roku 2003 znížil počet násilných trestných činov o polovicu. Viacerí vrahovia, lupiči a násilníci dostali prísnejšie tresty. Spoločnosť je tak lepšie chránená,“ povedal Daniel Lipšic, z ktorého iniciatívy sa táto zásada v čase, keď bol ministrom spravodlivosti, dostala do Trestného poriadku. Zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu bude k dispozícii po doručení rozhodnutia zainteresovaným stranám.
Čo je Asperačná zásada
Účinná je od 1. septembra 2003, týka sa len obžalovaného, ktorý spácha viacero trestných činov. Podľa doteraz platného Trestného zákona mu súd v zmysle tejto zásady musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho z nich o jednu tretinu a sudca bol povinný uložiť trest v hornej polovici tejto trestnej sadzby. A práve túto povinnosť ukladať trest v hornej polovici trestnej sadzby Ústavný súd svojím rozhodnutím zrušil.
Ako to bolo v praxi
Rozhodnutie Ústavného súdu schvaľujú najmä advokáti. Napríklad Miroslav Bogdalik v mnohých prípadoch považuje zvýšené trestné sadzby za neprimerane vysoké. „Obhajoval som klienta, u ktorého policajti našli viac ako 10 dávok marihuany. Ocitol sa tak v trestnej sadzbe od 4 do 10 rokov. O nejaký čas ho policajti chytili, ako šoféroval, hoci mal zadržaný vodičský preukaz a obvinili ho z marenia výkonu úradného rozhodnutia. Kvôli asperácii ho sudca musel poslať za mreže na 6 rokov a 8 mesiacov,“ uviedol advokát. Trest sa mu zdal neprimerane vysoký napriek tomu, že bol najnižší, čo sudca mohol uložiť podľa zákona.
Sú však aj prípady, kde táto zásada pomohla. Napríklad nitriansky krajský súd v novembri 2008 uložil za vraždu, porušovanie domovej slobody a krádež viackrát súdne trestanému páchateľovi 24 rokov. Bežná sadzba za najťažší trestný čin z nich, teda vraždu, je pritom 15 - 20 rokov.
