Slovenskí vodohospodári a politici si v týchto dňoch s okázalosťou pripomínajú uvedenie vodného diela do prevádzky. A mnohí z nich stále dúfajú, že sa ku kedysi spoločnému projektu vráti aj maďarská strana a dobuduje stupeň v Nagymarose. Lenže pravda o Gabčíkove nie je taká jednoznačná, ako by sa nám po dvoch desaťročiach mohla zdať...
Korčuliari a cyklisti na hrádzi, unikátna galéria moderného umenia aj areál Divoká voda v Čunove, zaujímavé plavby loďou cez komory v Gabčíkove, raj vodných vtákov, zelená džungľa lužných lesov... Takto dnes väčšina ľudí vníma vodné dielo, ktoré pred 20 rokmi vyvolávalo veľké, najmä negatívne, emócie.
Veľké plány
Jeho príbeh sa začal písať už v 50. rokoch, keď vodohospodárski inžinieri začali pripravovať projekty na prehradenie Dunaja. Malo sa tým navždy zabrániť zničujúcim povodniam, ale tiež zlepšiť splavnosť Dunaja, ktorú po veľkú časť roka obmedzovali plytčiny a lode tak nemohli mať hlbší ponor...
K najväčšiemu vodnému projektu vo vtedajšom socialistickom Československu sa pripojilo aj susedné Maďarsko. Od roku 1977, keď sa podpísala medzištátna dohoda, takmer každý deň televízne správy hovorili o tom, ako napreduje výstavba na Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.
Budovali sa obrovské hrádze, upravovali brehy, megalomanská stavba zamestnávala tisícky ľudí. Všetko vyzeralo tak, že súdruhovia sa budú môcť pred svetom popýšiť najväčším vodným dielom v Európe...
Maďarský šok
Lenže prišiel rok 1989 a s ním aj pád komunizmu. Zrazu došli peniaze a zároveň sa do povedomia ľudí dostávali pojmy ako ochrana prírody či ekológia. Maďarsko sa pod tlakom verejnej mienky jednostranne rozhodlo odstúpiť od zmluvy a v projekte vodného diela nepokračovať. Tvrdili, že ochrana lužných lesov je pre nich prvoradá a moloch socialistických projektantov by ich zničil.
Horšie sme však boli na tom my. Mali sme dokončených takmer 90 % stavby na slovenskom území. A tak, napriek odstúpeniu Maďarska, práce v Gabčíkove pokračovali. V čase, keď sa na Slovensku čoraz viac hovorilo o odtrhnutí od Čechov, sme mali vážny problém navyše. Maďarsko rozbehlo medzinárodný lobbing, aby sa spustenie vodného diela stoplo. Proti kolosu protestovali aj aktivisti na Slovensku, ktorí sa obávali vážnych a nezvratných dosahov na prírodu.
Napriek medzinárodnému nesúhlasu začali 24. októbra stovky tatroviek sypať do Dunaja pri Čunove betónové hranoly a kamene. Po niekoľkých dňoch bolo koryto Dunaja prehradené a tok sa odklonil do umelého prívodného kanála vedúceho ku Gabčíkovskej hrádzi.
Mohlo byť horšie
Od tých dramatických chvíľ pretieklo v Dunaji veľa vody. Ako vnímajú odborníci vodné dielo dnes? „Aj s odstupom času to hodnotím nekompromisne ako symbol násilia spáchaného na prírode, miestnych obyvateľoch aj na časti odborníkov, najmä prírodovedcoch, ochranároch, ktorí nedostali priestor vyjadriť svoje názory,“ tvrdí poslanec a uznávaný prírodovedec Mikuláš Huba, ktorý v tých časoch patril ku kritikom vodohospodárskych plánov. Zároveň však priznáva, že nakoniec to nedopadlo tak zle, ako sa pred 20 rokmi zdalo.
„Je naozaj pravda, že niektoré veci vo vodnom režime sa vylepšili a niekde na tom profituje aj príroda. Lenže treba povedať, že to súčasné vodné dielo je oveľa lepšie ako pôvodne plánovaná sústava. A to aj vďaka medzinárodnému tlaku a nezávislej aktivite slovenských vedcov a ochranárov, ktorí tlačili projektanta k zmenám v prospech prírody. Takto sa, napríklad, nevyrúbali lužné lesy pod Bratislavou, hoci to v tom pôvodnom projekte bolo.“
Vtáčí raj?
V prospektoch sa dnes vodné dielo prezentuje aj ako raj vtákov. V Čunove boli vybudované umelé ostrovy, kde hniezdia tisícky operencov. Lenže aj táto minca má dve strany.
„Pokiaľ ide iba o ekosystém lužných lesov, tak je dosah na hniezdiace vtáctvo jednoznačne negatívny. Ak však rátame aj s vodnými plochami, tak musíme uviesť, že tu vzniklo veľmi významné zimovisko vodného vtáctva. Avšak je otázne, či nedošlo len ku koncentrácii vtákov z ostatných úsekov Dunaja, čomu nasvedčujú dlhodobé údaje. Na Dunaji početnosť v zime klesla, na Gabčíkove stúpla,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko. Niektoré druhy vtákov začali miznúť. „Haje tmavé a bociany čierne v lužných lesoch pod prehradením sú takmer na vyhynutie, hoci v minulosti tu hniezdili desiatky párov. Obdobná situácia je so žltochvostom hôrnym, chriašťom malým a ďalšími druhmi.“ Podľa ornitológia by bola situácia ešte horšia, keby sa dielo vybudovalo v celom rozsahu, teda aj s Nagymarosom. „Pozitívne je, že sa nerealizoval dolný stupeň, inak by boli dosahy omnoho hrozivejšie,“ dodáva Ridzoň.
Vodáci získali
Tvrdí sa, že Gabčíkovu vďačíme za vodný areál v Čunove, kde vyrástli viacerí naši olympionici. „Bez areálu vodných športov by sa naši vodáci nedostali do svetovej športovej elity,“ myslí si kanoistka Jana Dukátová.
„Keby Maďari postavili hrádzu v Dunakiliti, tak by sa nestavala hrádza v Čunove. Tým pádom by sme nemali areál vodných športov, s niečím takým sa v pôvodných plánoch nepočítalo. A možno by sme nemali ani takých úspešných vodákov...“ priznáva generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Lazár.
Zmluva platí
Hoci sme si na VD Gabčíkovo zvykli a stavba sa za ten čas úspešne stala súčasťou krajiny, vodohospodári stále veria, že raz sa projekt dokončí v celom rozsahu. Opierajú sa pritom o rozsudok Haagského tribunálu z roku 1997. Podľa neho „Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť a následne zanechať v roku 1989 práce na projekte...“ Na druhej strane podľa rozsudku „Československo nebolo oprávnené od októbra 1992 uviesť dočasné riešenie do prevádzky“. A čo je najdôležitejšie: Zmluva z roku 1977 naďalej platí.
„Musíme preto nájsť spôsob, ako ju naplniť. S Maďarmi sa musíme dohodnúť ako ďalej. Či to nadobro uzavrieme, alebo sa dielo dostavia,“ uzatvára šéf vodohospodárov Lazár.
Július Binder (80), bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby, a. s.
Ako riaditeľ dodávateľa stavby nadránom 24. októbra 1992 rozhodol o prehradení koryta Dunaja a uvedení Gabčíkova do prevádzky. „Sypte,“ rozkázal a nákladné autá začali do vody sypať betón a kamene. Za to ako prvý v Československu získal antiekologický titul v ankete Ropák roka.
? Z pôvodného projektu zostalo iba Vodné dielo Gabčíkovo. Nie je nakoniec aj lepšie, že sa nerealizovali pôvodné megalomanské plány?
To neboli megalomanské plány, ale plány vychádzajúce zo skutočnosti. Je zlé, že nie je vybudované VD Nagymaros, pretože kompletná sústava vodných diel rieši problém plavby, ochrany územia medzi Maďarskom až Rakúskom, výrobu zelenej elektrickej energie. To, že je v prevádzke náhradné riešenie, je iba provizórium, pretože Maďari nakoniec musia dobudovať dolný stupeň. Iba tak sa zabezpečí plavba na celom Dunaji. Keď sa pozeráme na kamióny na našich cestách, je to ekologická tragédia. Práve to by mohla odbremeniť vodná doprava.
? Pri stavbe Gabčíkova sa rátalo s výrubom lužných lesov, dnes ochranári tvrdia, že vďaka menšiemu projektu nie sú dosahy až také negatívne.
Viete, tieto fámy ekoteroristov... Projekt bol urobený s ohľadom na ramennú sústavu, ktorá dostala dosť vody.
? O prehradení Dunaja ste rozhodli sám, ako šéf Vodohospodárskej výstavby. Prečo vám to nikto z vlády neodobril?
Medzinárodná situácia bola pomerne zlá, lebo celý svet bol proti Slovensku. Česká vláda, časť slovenskej vlády a ekoaktivisti boli takí silní, že slovenská vláda celkom neverila, že sa nám to podarí prehradiť. Nechali to celé na Vodohospodársku výstavbu. Vláda sa 20. októbra uzniesla, že koryto Dunaja sa nebude prehradzovať. Ani krízový štáb 23. októbra nič nevyriešil a nechal to celé na mňa.
? Čiže to bola taká vaša partizánčina...
Nie, lebo ja som mal všetky potrebné doklady. V roku 1991 slovenská aj federálna vláda rozhodli o tom, že do konca roku 1992 sa musí prehradiť koryto Dunaja. Rozhodnutie vlády teda bolo, len sme nemali všetky stavebné povolenia...
? Nebáli ste sa, že by sa potom politici mohli postaviť proti vám? Že vás budú hnať na zodpovednosť?
Ja som mal zodpovednosť za práce, ktoré sa na vodnom diele vykonali od roku 1978. Mal som zodpovednosť za ľudí, ktorí na stavbe zomreli, za ochranu územia... Ak by sme vtedy neurobili to, čo sme spravili, tak by vodné dielo už nikdy nebolo dokončené. Museli sme to urobiť napriek všetkým...
? Neboli ste v strese, čo keď sa vyskytne technický problém, ktorý prišijú vám?
To bolo dielo dvoch generácií československých hospodárov, ktorí patrili k svetovej špičke. Gabčíkovo však čelilo niekoľkým sabotážam. Hneď pri vzdutí hladiny niekto nasypal do vody chemikálie, a už sa v celom svete písalo, že sa zhoršila kvalita podzemných vôd. Neskôr zas niekto uvoľnil člny, ktoré sa potom rútili na hať v Čunove. Tiež bola poškodená brána v plavebnej komore... To sú všetko veci, ktoré, ako by povedali židia, neboli kóšer.
? Veríte, že Maďari to spoločné dielo raz dostavajú?
Som o tom presvedčený.
Gabčíkovo sabotovali ekoteroristi
Haje tmavé a bociany čierne sú pod prehradením na vyhynutie
Haag potvrdil, že zmluva platí, mnohí veria, že Maďari dielo dostavajú
Príroda za Gabčíkovo zaplatila svoju daň
Vtákom sa darí: Ale niektoré vzácne druhy z ramien takmer vymyzli...
Vodácky raj:
Aj vďaka Čunovu
je z Jany Dukátovej
úspešná olympionička.
Protesty: gabčíkovo nezastavil ani nesúhlas ochranárov.
Napriek medzinárodnému nesúhlasu sa začalo s prehradzovaním Dunaja
V roku 1977 Českolovensko a Maďarsko podpísali zmluvu
Plavebné komory: Prešlo nimi už vyše 300 000 lodí.
Elektráreň: Celkový výkon je až 720 MW, ale v prevádzke je zvyčajne len polovica z ôsmich turbín.
24. október 1992:
Začalo sa s prehradzovaním Dunaja.
Otec gabčíkova: „na Dunaji sa nedá postaviť malé dielo,“ tvrdí Binder.
