Zarábali si brigádami, ktoré im prišli pod ruku a nevyhli sa ani kurióznym prácam. Nový Čas si posvietil na tie najzaujímavejšie a zistil, že sa neštítili naozaj žiadnej práce. Ušlo sa im napríklad kopať hroby, umývať riad alebo sa starať o domácnosť.
- Ako vysokoškoláčka som robila čašníčku v Alžbetke na Obchodnej a, samozrejme, aj umývala riad. Na gymnáziu som robila v papiernictve a to bola najlepšia brigáda, lebo mám rada vôňu ceruziek a nových zošitov.
- Brigádoval som od raného detstva, keď som mal asi osem rokov. Vyrástol som v hrobárskej rodine, tak som kopal hroby. Zbieral som aj zemiaky.
Vlado Voštinár (48)
- Brigádoval som na kúpalisku vo Vlčkovciach ako plavčík, bolo to veľmi fajn. Popri škole som vždy koncom školského roka šiel na dva týždne do kukurice, tam sme ju kastrovali, vytrhávali sme tie vršky. To bola hrozná robota, hrozná, chúďa kukurica, my sme jej zabránili vysemeniť sa, to je strašná katastrofa.
- Otec môjho kamaráta bol stavbyvedúci, tak sme stavali. Boli sme ako pomocní robotníci, nosili sme kýble, podávali sme lyžice, náradie, stavali sme napríklad pumpu v Púchove. Robil som aj poľnohospodárske práce u svojej babky, pomáhal som na družstve, najmä keď bola žatva a kombajny kosili, tak som nakladal snopy a podobne.
Martina Mečiarová (32)
- Po dve letá - keď som mala 18 a 19 rokov - som predávala juhoslovanskú zmrzlinu v rodnom Trebišove, veľmi ma to bavilo, dodnes som zmrzlinožrút, dokážem zjesť kilo zmrzliny. Cez vysokú školu som po nociach vykladala tovar.
